PAVOL JANÍK

Dávnejšie som sa zapodieval myšlienkou upriamiť pozornosť na očividný fakt, že historický vývoj príbehov nesmrteľného a večne mladého britského agenta 007 kopíruje, či predznamenáva medzinárodné vzťahy – najmä medzi sférami vplyvu USA a Sovietskeho zväzu.

Špionážne rozprávky pre dospelých som však doteraz nepokladal za najvhodnejšiu ilustráciu geopolitickej reality. Môj názor nedávno zmenil vo svojej pravidelnej relácii renomovaný ruský analytik globálnej politiky, ktorý poukázal na dve axiómy fiktívnych sujetových konštrukcií bondoviek.

Prvou je predpoklad, že nad úrovňou oficiálnych vlád – vrátane veľmocenských centier – pôsobia vplyvné zločinecké štruktúry, proti ktorým stoja všetky bezpečnostné služby východu i západu.

Druhá vyplýva z utajeného charakteru činnosti spravodajských inštitúcií. Ich príslušníci teda nepoznajú skutočný dôvod príkazov, ktoré dostávajú. Nemajú ani možnosť si overiť, či ktorýkoľvek z ich nadriadených nedostáva pokyny od tajnej služby iného štátu alebo dokonca od podsvetia.

Na záver už len poznamenám, že súvislosť so známou kauzou únosu či zavlečenia je čisto náhodná.