PAVOL JANÍK

Rozmanité žartovné trendy vo vývoji slovenčiny reflektujem už niekoľko desaťročí, preto sa tentoraz obmedzím iba na dve kuriozity.

Po prvé – v jazykovej praxi, najmä v médiách, sa zavše prejavuje tendencia spestriť nudné predvolebné, volebné a povolebné prejavy čudesným spojením: percentuálne body. Pravdaže – v skutočnosti ide stále o staré dobré percentá. Napriek tomu experti rôznych druhov a politických zafarbení mechanicky preberajú očividný nezmysel. Keby niekto verejne použil opačné poradie slov: bodové percentá, tak by sa nonsens tiež udomácnil v priestore našej masovej komunikácie? Ak by som mal poradiť tým, ktorých už nebaví používať iba slovo percentá, tak by som im odporúčal slovakizáciu slovenčiny a nahradenie percent írečitým spojením: zo sto. Napríklad – preferencie 40 zo sto, hranica pre vstup do parlamentu 5 zo sto a podobne.

Po druhé – život nám občas v rozličnej intenzite obohacujú neplodné diskusie na tému prechyľovania ženských priezvisk. Samozrejme – medzi najhorlivejších debatérov (ako pri ktorejkoľvek príležitosti) patria predovšetkým tí, ktorí najmenej vedia, o čo vlastne ide. Čarovným zaklínadlom je prípona –ová, lenže realita je opäť oveľa zložitejšia, ako sa zdá zápalistým stúpencom používania i nepoužívania zázračnej koncovky. Z domácej scény stačí spomenúť niekoľko mien našich popredných spisovateliek – napríklad Elena Maróthy-Šoltésová, Lýdia Vadkerti-Gavorníková, nehovoriac o Margite Figuli. Prirodzene – samostatnú kapitolu tvoria slovenské priezviská v tvare prídavných mien, kde sa namiesto spomínaného trojpísmenového sufixu uplatňuje len jednoduchá zmena rodu – Jesenská, Medzihradská atď.

Slovenčina však neexistuje vo vzduchoprázdne, a tak vzniká veľa veselých riešení vo vzťahu k slovanským i neslovanským jazykom. Na ilustráciu uveďme ruské rodinné mená, ktoré majú vo vlastnom svetovom jazyku miestnu podobu Ivanov / Ivanova, Švedov / Švedova, Tereškov / Tereškova, Širokov-Tambovcev / Širokova-Tambovceva, len u nás sa komolia ruské ženské priezviská do neuveriteľných foriem – Ivanovová, Švedovová, Tereškovová, Širokovová-Tambovcevová. V prípade amerických rodových mien slovanského pôvodu Polanski, Kinski ich máme chápať ako slovenské prídavné mená a meniť ich v ženskom tvare na Polanska (či dokonca Polanská), Kinska (či nebodaj Kinská)? A ako vôbec odhadneme, či v prípade neslovanských priezvisk neslovanského pôvodu majú podobu prídavných mien, a teda im nemáme pridávať koncovku –ová, ale iba zmeniť zakončenie na –á?

Neviem, či naši experti chápu, že ázijské priezviská sa uvádzajú na začiatku mena. Z Mao Ce–tung má podľa nich vzniknúť pani Maová (presnejšie: Maoová), respektíve z Kim Il-song (nesprávne Kim Ir-sen) máme vytvoriť pani Kimovú?

Na záver si nechávam dve skvostné výnimky. Jedinej talianskej herečke si v našich končinách nikdy nikto netrúfol znetvoriť meno Gina Lollobrigida – na rozdiel od priezvisk jej kolegýň z Apeninského polostrova a iných krajín – napríklad Sophia Lorenová či Claudia Cardinalová (rozumej: Cardinale). Podobne svetoznámej autorke detektívnych príbehov nikto nezdeformoval v nijakej spomedzi mnohých v slovenčine vydaných kníh jej meno Agatha Christie, hoci v Malej encyklopédii spisovateľov sveta (Obzor, Bratislava 1978) má spotvorené priezvisko – Christieová (v tejto forme sa objavuje aj v českých prekladoch). Prezraďme našim mudrlantom, že Christie v angličtine okrem priezviska je deminutívom ženského mena Christine (Kristína) i mužského mena Christopher (Krištof). Dúfajme, že sa raz nedožijeme úsilia premenovať Christie na Kristínovú, Krištofovú alebo niektorú domácku podobu uvedených mien s neodmysliteľnou koncovkou –ová. Nezabudnime však ani na možnosť vychádzať z výslovnosti mena Christie (čítaj Kristý), čo má jasnú podobu prídavného mená, takže autorku môžeme prekrútiť aj do formy Agatha Kristá.