PAVOL JANÍK

Rekord svojho druhu zrejme dosiahol Ján Štrasser, ktorý pred 10 rokmi prevzal vyznamenanie od prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina. V denníku SME 19. 6. 2004 uviedol: „Vyznamenanie založené bývalým režimom by som odmietol. Pred rokom 1989 štátne vyznamenania a ceny dostávali ľudia, ktorých si vrchnosť chcela získať, zaviazať či kúpiť. Ak si vtedy človek nechcel narobiť veľké problémy, cena sa odmietala oveľa ťažšie. Ja som sa do takej situácie vtedy, našťastie, nedostal.“

V denníku SME 12. 9. 2014sa Ján Štrasser vyjadruje už v odlišnom duchu: „´Keď budem chcieť, obsadím Kyjev do dvoch týždňov,´ povedal pred niekoľkými dňami ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore so šéfom Európskej únie. Svetová verejnosť sa zhrozila a Kremeľ zareagoval, že tá veta je vytrhnutá z kontextu. Z akého kontextu, preboha? Veď je to jednoduchá, obsahovo jasná a jednoznačná výpoveď. Ale vlastne áno, ona má svoj kontext. Napríklad historický: pred sedemdesiatimi tromi rokmi iný vodca vyhlásil: ´Blitzkrieg! Vianoce oslávime v Moskve!´ O štyri roky si vo svojom bunkri pod ríšskym kancelárstvom vpálil guľku do hlavy. A svet to stálo 70 miliónov ľudských obetí. 23 miliónov bolo zo Sovietskeho zväzu.“

Do tretice si pripomeňme úvahu Jána Štrassera z roku 1977 – z bulletinu súťaže vojenských piesní Zlatý palcát: „A niekedy sa zamyslím: čo ma to vlastne v návale inej a rozmanitej práce vždy znova a znova vracia k Zlatému palcátu a vôbec k vojenskej piesni? Nie, ani zďaleka to nie je len dvojnásobné víťazstvo na tomto festivale, nie je to ani Cena Víta Nejedlého, ktorú som 6. októbra 1976 mal tú česť prevziať z rúk ministra národnej obrany.“ Svoje vyznanie uzavrel slovami: „Vojenská pieseň... Platí o nej do písmena to, čo veľký nemecký básnik Bertolt Brecht povedal o komunizme: ´Je to jednoduché, ktoré sa rodí tak ťažko...´“

Naozaj nič netreba komentovať, úplne stačí žasnúť.