PAVOL JANÍK

Spisovateľ a žurnalista Joel Levy sa špecializuje na históriu a vedu. Prispieva aj do popredných britských periodík. Študoval históriu vedy, medicínu, biológiu a psychológiu. Je autorom mnohých knižných publikácií. Dielo Great Scientists, Mad Science (Významní vedci, šialená veda) odhaľuje duševné choroby popredných vynálezcov a objaviteľov, ako aj ich podliehanie mágii a mysticizmu. Titul The Doomsday Book (Kniha súdneho dňa) je bedekrom scenárov konca civilizácie. V Secret History (Tajné dejiny, Metafora, Praha) prezentuje odvrátené stránky vývoja ľudstva od staroveku po súčasnosť.

Slovenského čitateľa môže český preklad TAJNÝCH DEJÍN zaujať nielen tým, čo obsahuje (napríklad prekladateľské chyby či nedbalosti, akými sú anglické pojmy v terminológii poľskej rozviedky v období medzi svetovými vojnami), ale aj tým, čo v ňom nie je. Mám na mysli podstatné dejinné skutočnosti, ktorým autor – sústredený najmä na Britániu a ďalšie veľmoci – vôbec nevenuje pozornosť.

O tom, čo v knihe nechýba, výrečne svedčí jej štruktúra. Prvá kapitola postupne analyzuje sprisahania, tajné spolky a kulty, ktoré výrazne ovplyvnili vývoj sveta od úsvitu dejín po prítomnosť. Druhá kapitola reflektuje činnosť spravodajských služieb od začiatkov vyzvedačstva až po najnovšie špionážne aféry. Tretia kapitola dokumentuje významné geopolitické zmeny na pozadí tajnej diplomacie. Štvrtá kapitola sa zameriava na problematiku účinného využívania ľsti a klamu v medzinárodných súvislostiach - od uplatnenia trójskeho koňa až po inváziu do Iraku na základe dezinformácií o neexistujúcich zbraniach hromadného ničenia. Piata kapitola poukazuje na pôsobenie skrytých vládcov či sivých eminencií, teda osôb, ktoré z úzadia formovali kľúčové spoločenské procesy svojej doby. Šiesta kapitola objasňuje úlohu tajných projektov vo sfére vojenských technológií od starovekých zbraní po nukleárne systémy, ale aj tajných misií od objaviteľských ciest po prevzatie nacistického spravodajského a vedeckého potenciálu víťaznými mocnosťami.

Zaujímavé sú autorove postrehy i obavy, ktoré signalizujú úsilie zákulisných zoskupení o revitalizáciu feudalizmu, teda konštituovanie neofeudalizmu vytvorením teokratických režimov v Európe i v USA – na ideologickom zázemí náboženského fanatizmu (či už katolíckeho alebo protestantského).

Na záver sa vráťme k poznámke, čo v diele očividne chýba. Pre nás určite povzbudzujúco vyznieva autorovo negatívne hodnotenie zaostalej etnickej, sociálnej a vojenskej stratégie rakúsko-uhorského impéria pred I. svetovou vojnou a počas nej, ale napriek zasväteným pohľadom na rozličné aspekty geopolitických ťahov a ozbrojených ťažení Joel Levy ani len nevymenúva, aké nástupnícke štáty vlastne vznikli na území habsburskej monarchie po jej povojnovom rozparcelovaní. To by mal citlivo vnímať každý, kto si čokoľvek namýšľa o medzinárodnom význame stredných a malých krajín, vrátane prvej Československej republiky, nehovoriac o váhe súčasnej ČR a SR v rámci svetovej politiky. V súvislosti s II. svetovou vojnou tiež niet zmienky o osude a vôbec existencii Česka a Slovenska, teda ani o domácom a zahraničnom protifašistickom odboji, Slovenskom národnom povstaní či atentáte na Heydricha. Jedno je však celkom isté – dejiny sa neskončili a naďalej na ich modelovanie pôsobí celý rad dôležitých neverejných faktorov, neznámych síl, zamaskovaných záujmov a zamlčiavaných koncepcií.