red

Vo veku 86 rokov 14. 12. 2023 zomrel básnik, aforista, textár piesní a autor kníh pre deti Tomáš Janovic. Narodil sa 22. 5. 1937 v Bratislave, kde v rokoch 1955-1960 študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Po absolvovaní nastúpil do redakcie satirického časopisu Roháč, v ktorom pôsobil s krátkou prestávkou, keď bol v rokoch 1969 - 1970 dramaturgom bratislavského Divadla na korze, do roku 1992. Odvtedy sa venoval literárnej tvorbe v slobodnom povolaní. Bol aj hovorcom Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA).
Knižne debutoval v roku 1959 básnickou zbierkou Život je biely holub, potom sa preorientoval na tvorbu humoristicko-satirických žánrov. Svoj talent prejavil v dielach Epigramatika (1962), Podpisy analfabetov (1965), Posledná večera (1969), Óda po zet (1983), Ko(z)mické piesne (1986), Čítanie z ruky (1988), Stokrát o láske (1989), Moje najmilšie hriechy (1991), Smutné anekdoty (1993), Najsmutnejšie anekdoty (1995) či Ruka majstra (1997). Tieto knihy sú zbierkami aforizmov, anekdot, reflexívnych básní, epigramov, veršovaných i neveršovaných bájok, humoresiek, satirických próz či dialógov.


S Pavlom Vilikovským vydal satirické verše a krátke prózy Okrídlená klietka alebo zo života mladého Slovenska a starých Slovákov (1998). S Milanom Lasicom vytvorili knihu aforizmov Zoči-voči (1999). Z piesňových textov zostavil zbierky A predsa sa krúti (1975) či Piesne o ničom (1989). Scenáristicky sa podieľal na zábavných reláciách Prvoaprílový magazín (1972), Soľ zeme (1975), A predsa sa krúti (1976). Hravo a humorne sa prostredníctvom básničiek, rozprávok či krátkych poviedok prihováral aj detskému čitateľovi v knihách O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island (1965), Zakopol som o kalamár (1973), Rozprávkové varechy (1975), Zvieratká na dvore (1975), Dín a Dán (1977), Drevený tato (1979), Drevený tato a jeho rozprávkové varechy (1982), Tristošesťdesiatpäť rozprávok a básničiek (1992), Veselá knižka do prvej lavice (2001), Zažmúr očká (2016). Dospelému čitateľovi venoval diela Nikoho nezabije (2003), Maj ma rád (2005), Neber to osobne! (2009), Pinkanie (2012), Jajkele sa rozpráva s Bohom (2014), Jajkele medzi nami (2021).
Originálnu tvorbu Tomáša Janovica ocenili dvakrát cenou vydavateľstva Mladé letá (1979, 1980), dva razy cenou Zväzu slovenských spisovateľov (1982, 1983), zápismi na Čestnú listinu IBBY (1984), na Čestnú listinu Hansa Christiana Andersena (1985) a Cenou Dominika Tatarku (2005). Prezident Slovenskej republiky mu v januári 2017 udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za dlhoročné mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literatúry a audiovizuálnej tvorby.