RADOSLAV ROCHALLYI

Pamätáš si na veci, o ktorých si hovorila, že ich nikdy neurobíš?

Zvuk tvojich krokov, našlapuješ jemne do schodov

Tvoja tichá symfónia vyráža mi dych

Len ležať a byť ticho a nepočítať dni, ktoré odpadli, len ticho byť

Kým sa neobjavíš vo dverách

a chceš, aby som žil podľa tvojich pravidiel

A ja, tak ako som ti sľúbil

nechal som ti umierajúci ružu, dole v kuchyni, na stole

tvárim sa, že spím, ale čoskoro otvorím oči

a v okne uvidím slnko, čo nemá treň

ešte pár momentov

vychutnať si chcem…

kým otvorím oči

Zo semena raných pocitov

vo vzduchu si skladám melódiu nášho prvého stretnutia

aj keď myšlienka na teba ma stále mrazí

A myslel som si, že tvoj jemný dotyk bude stačiť

Pre všetky moje skladby

Chlácholil sa, ako ranné litanie

Láska je všetko, čím pre mňa si

Hovoríš…

„som v poradku“

„no nemôžem byť taká, akú ma chceš mať“

„no nemôžem byť tým, čo za mňa matka chcela mať“

A ja vidím, že tvoj kúsok neba je smutným miestom.

A opäť počujem, že nemôžeš byť takou, akú ťa chcem mať

Drahá, ale ty nevieš, že život nie je skúška,

že tiene neodchádzajú bez povšimnutia

A tak sa túlim, až do špiku kostí, sám v sebe sám…

a nemôžem byť taký, akého ma chceš mať

Som v poriadku… asi

…len nechaj tú cestu vydýchnuť