PAVOL JANÍK
Významný literárny vedec PhDr. et PaedDr. Alexej Mikulášek, PhD., v ktorého rozsiahlej publikačnej činnosti zaujíma kľúčové postavenie medzinárodný encyklopedický projekt Literatura s hvězdou Davidovou, ponúka okruhu odborných záujemcov novú monografiu Poetika mravoučné povídky „pro dítky a přátele jejich“: se zřetelem k recepci německé mravoučné beletrie v 19. století (vydal Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre).
Vedecké dielo skúma podobu autority ako neoddeliteľnej súčasti súhrnu tém a tvarovej výstavby umeleckého druhu moralistickej poviedky v súvislostiach výchovnej literárnej tvorby a v jazykovej oblasti bádania filiácií českého nemeckého a slovenského písomníctva. Uvedený typ poviedky pokladá za žánrovo vykryštalizovanú formu cieľavedomej zložky slovesnosti určenej najmladším generáciám čitateľov.
Vyvracia povrchné stereotypy, podľa ktorých mravoučnú poviedku treba pokladať iba za súdobú zvláštnosť, za spiatočnícky, neumelecký a esteticky nezaujímavý úkaz. Na báze analýzy širokého spektra pôvodných dejinných zdrojov konštatuje, že predmet zvoleného literárneho výskumu mal viacero dôležitých nielen všeobecne spoločenských, ale aj špecificky kultúrnych funkcií.
Po prvé – žánrový útvar mravoučnej poviedky plnil osobitné poslanie v oblasti výchovy tak v školských, ako aj v občianskych a vieroučných dimenziách.
Po druhé – išlo o relaxačnú literatúru, ktorej atraktívnosť pre vnímateľov spočívala v psychologickom uspokojovaní túžby po napínavosti, dobrodružnosti a v šťastnom vyústení príbehov.
Po tretie – pertraktovaný typ slovesnej tvorby má neprehliadnuteľné atribúty, ktoré ju prirodzene včleňujú do sféry umeleckého vývoja a jeho estetickej reflexie. Pravdaže – všetky komponenty zohľadňujú limitované intelektuálne predpoklady a nároky detského či ľudového čitateľa.
Načrtnuté súvislosti nemožno od seba oddeľovať, pretože tvoria organický celok, ktorý sa priamo projektuje do vybranej žánrovej poetiky. Moralizujúca poviedka je relevantný fenomén literárnej histórie, ktorý nemožno zámerne zanedbávať. Naopak treba ho hodnotiť ako umelecký prejav, založený na fundamentálnych princípoch autoritatívnej výchovy, ktorá rešpektuje hierarchiu súdobého monarchistického spoločenského systému.