PAVOL JANÍK

V prípade 20. pokračovania špionážnych románov Daniela Silvu o geniálnom reštaurátorovi a zároveň atentátnikovi (medzičasom už šéfovi) izraelskej spravodajskej služby Gabrielovi Allonovi (v preklade RÁD, Bratislava 2020; v origináli THE ORDER, New York 2020) to naozaj vyzerá, akoby knihu napísal niekto iný. Autor náhle zmenil svoju tradičnú antikomunistickú optiku, zrazu si spomenul, že západonemeckú špionáž založil a dlhé roky viedol nacistický generál Reinhard Gehlen, preto sa nemožno čudovať, že celá západná pravica je rovnako nepriateľská vo vzťahu k ľavičiarom ako k Židom.

Zmena nastala aj v koncepcii hlavnej postavy. Gabriel Allon stratil nadprirodzené schopnosti hovoriť množstvom jazykov a ich dialektov – už vie po nemecky len s berlínskym prízvukom, čo je – mimochodom – jeho materinská reč, v taliančine má cudzí akcent atď.

Asi sa treba zmieniť aj o tom, že preklad vyšiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a za všetky jeho nedostatky spomeňme niekoľkokrát použité slovo pulpit, čo je len – z nepochopiteľných dôvodov – ponechaný anglický výraz, ktorý v slovenčine označuje pojem kazateľnica.

Americký autor si neodpustil niekoľko iracionálnych narážok hraničiacich s urážkami vo vzťahu k Rusku, čo zrejme patrí k povinnej transatlantickej fóbii proti krajine, ktorej sa darí a udržiava si územnú celistvosť, teda ešte sa ju nepodarilo podľa zaoceánskych predstáv rozložiť na viacero malých bezvýznamných a zo zahraničia ľahko ovládateľných štátov.

Súčasťou textu je kritický prehľad vzniku kresťanstva vrátane problematických kanonizovaných i nekanonizovaných a vzájomne si protirečiacich evanjelií s dôrazom na to, že ukrižovanie bol rímsky (teda nie židovský) spôsob popravy (biblickí Židia popravovali ukameňovaním). Ale sedem slov (jeho krv na nás a na naše deti), ktoré sa objavili v Novom zákone približne 100 rokov po ukrižovaní Ježiša Krista, tragicky zmenilo osud židovského národa a prinieslo dvetisíc rokov nenávisti.

Nepokladám za vhodné bližšie komentovať konkrétne dejové línie spojené s niekoľkými kľúčovými úsiliami Gabriela Allona. Napríklad – získať Evanjelium podľa Piláta. Alebo – vyšetriť vraždu fiktívneho liberálneho pápeža Pavla VII. Ďalej – odhaliť rozsiahlu korupciu pri ovplyvňovaní voľby novej hlavy Rímskokatolíckej cirkvi. A predovšetkým – zmariť medzinárodné sprisahanie pravicových síl, ktoré organizujú aj teroristické útoky islamských radikálov, aby vyvolali odpor verejnosti proti prisťahovalcom z moslimských krajín.

Kniha evokuje niekoľko opodstatnených otázok. Prečo by mali nemeckí neonacisti hľadať útočisko práve v Moskve? Ako by sa asi žilo európskej židovskej komunite v moslimskom Nemecku, Francúzsku či Taliansku?

Na rozdiel od idylických predstáv autora – v skutočnosti už nastala nová vlna sťahovania z Európy do Izraela práve vzhľadom na nebezpečenstvo prameniace z nárastu islamského extrémizmu. Rovnako na rozdiel od autora knihy – predvídaví izraelskí politici chápu, že bez ruského vojenského potenciálu a korektných vzťahov s Kremľom by nemal kto držať na uzde moslimské štáty, ktoré si želajú vymazanie Izraela z mapy.