ANDREJ TYMKO
Gran Kanária, Las Palmas, pláž Las Canteras. Na koridore okolo mora odjakživa pulzoval šťavnatý život. Hudobníci, umelci, športovci, atraktívne bábenky, proste nikdy mu nechýbal ten správny drajf. O zaujímavé zážitky tu fakt nebola núdza. Hádam to dnes nebude iné? A vskutku nebolo. Prečo?
Nádherný deň a tak si to moje starecké ego vychutnávalo sladkú maňánu, čo znamená horúce slniečko, vlhký sýty morský luft a skvelú atmosféru bahnenia na pláži. Predo mnou sa systematicky dvíhala a klesala obrovská masa vody. Atlantik. Keď som sa na neho zahľadel, v hlave sa mi začali spontánne premietať zažitky spojené s oceánom. Na konci krátkej sekvencie sa objavila jeho pravá nefalšovana tvár. Neskrotný vodny živel s obrovskou silou, ktorý keď sa načertil, dokázal byť naozaj zlý. No bola tu aj druhá strana mince. Vďaka jeho vysokým vlnám sa kopec nadšencov oddával šanteniu na doske. Zrejme kvôli ním Las Palmas nieslo prezývku mesto surfu.
Avšak odrazu ma upútala zaujímavá scéna. Len pár metrov odo mňa sa slnila stará pani. Ležala na obnažených pahorkoch a nad ňou stál chlapček s vedierkom piesku. Ten malý špasfógel zjavne hľadal originálny druh zábavičky. Z jeho vizáže sa dalo vyčítať, že práve natrafil na ideu, ako s tým množstvom piesku naložiť. Zrejme bude veselo. Avšak po krátkej úvahe upustil od činu a vytratil sa medzi turistov. Zrejme mu v tej roztopašnej hlávke skrsla ešte zaujimavejšia lotrovinka.
Pohľad som presmeroval naspäť na lagúnu. Akýsi magnet priťahoval môj zrak priam neskutočnou silou. Z vody totiž vychádzalo úžasné zjavenie. Sexi baba, provokatívne päťky, čakra na hrote prsnikov žiarila do diaľky, šťavnatá zmyselnosť z nej tiekla prúdom. No a to nádherné stvorenie zameralo svoju optiku práve na mňa. Dokonca sa to žieňa začalo usmievať. Kráčala nahor, sústavne hľadela iba na mňa. Jej úsmev sa pritom rozrástal do väčších a väčších rozmerov. Zložil som si slnečné brýle v presvedčení, že sa jedná o omyl. No zjavne som sa kopol v úvahách. Jej pohľad fakt smeroval priamo na mňa. Tá sexi žienka pomaly šliapala step by step a sústavne sa usmievala. Krásny široký biely úsmev, už sa na stoličkách dali spočitať plomby od jej dentistu. A svoj fokus sústredila iba na moju persónu. Uštipol som sa do stehna. Nie nebol to sen. Nádherná realita. Baba sa hrdo niesla, či skôr levitovala po jemnom piesku. Mala v sebe to čomu nemčúri hovoria hülle und fülle. Po slovensky dokonalý erotický obal, esprit a poriadnu dávku sebavedomia akú majú zvyčajne baby po skvele presexovanej noci. Niesla si hrdo tie exemplárne pätorky a stále sa usmievala. Bez akéhokoľvek tieňa pochybností upla všetku koncentráciu iba na mňa.
Ale prečo práve ja? napadlo mi. Čo vidí na starcovi v 65ke? Je pravdou, že občas srším humorom. Dokážem z rukáva vysypať 30 šťavnatých vtipov o advokátoch a aspoň päťdesiatku o polišoch. Neraz sa blysnem aj originálnou múdrosťou. No ako mohla objaviť kvality môjho ega na takú vzdialenosť? Žeby telepatia? Už bola od môjho fleku len pár krokov a stále čučala iba na mňa. A ten dych vyrážajúci úsmev patril iba mne.
O Dios.
V mojich 65tich zažiť taký moment, to mi vskutku dodalo úžasnú chuť naplno sa vložiť do života. Chlapi dookola zjavne slintali a ona sa stále usmievala iba mňa. Žiaľ nedávno som prišiel o horný rezák, mesiodens. Zahľadel som sa do jej zreničiek, vrátil som jej úsmev, no najmä očami a nakoniec aj trochu cez fúzy.
V tom momente mi napadlo. Vlastne tá moja telesná štruktúra vôbec nie je na zahodenie. Veď čím dlhšie človek na sebe pracuje, tým je postava krajšia. A zrejme aj také starecké telo vycepované rokmi vyžaruje zo seba viac sily ako mladé. Pravdepodobne v tom je čaro úspechu starších mužov u mladých žien. Teda tých, ktorí nemajú v peňažnom ústave konto s množstvom núl na konci. A ďalší faktor. Braga vo svojej knihe odporúča ako sa dožiť 120 rokov. Takže 65ka nie je žiadna veková hrôza. A nakoniec. Či som sa nevenoval od 6 rokov hokeju? Často som lietal po horách, denne si stále odbehám tých svojich 5 km a vo fitku a na plavárni som tiež minul kus života. Ešte pred mesiacom som sa v pohode vyškrabal na Gerlach. Údajne sa čas strávený v horách do veku nepočíta. Takže záver je jasný. Nie som už síce mladík, no ani vekom odpísaný starec. Dôkaz? Veď ani vlasy na hlave a chĺpy na hrudi ma ešte neopúšťajú. Naopak. Je ich tam priam überflus. Zrejme každý z nás vyžaruje nejaké fluidum, ktoré svieti do diaľky. Tá baba má určite skvelé oči. Pravdepodobne svojou optikou objavila, že to starecké ego srší chlapstvom a pod kožou bzučí energia mladíka. Alebo to proste nejakým zvláštnym zmyslom vycítila. Preto sa na mňa tak vyzývavo pozerá a neodolateľne usmieva. A nielen ona. Aj tie obrovské tmavohnedé očičká na hrote prsníkov. Čo pahorky číslo päť? Omyl. Hutná protoplazma nabitá v exkluzívnom erotickom obale.
Odrazu som na ľavej strane zachytil prudký pohyb. Oproti mne sa vyrútila akási baba. Presmeroval som koncentráciu na nový objekt. Žena asi tridsiatnička. Hore bez, biele trojky sa rýchlym pohybom divo roztancovali.
Kričala „nou, nou, nou“ a pálila priamo ku mne. Do stehna som sa neštípal, bol som v obraze a to bola určite tiež realita. Čo sa to deje? Dnes som na roztrhanie. Ale prečo kričí nou, nou, nou.
V očiach pravá, nefalšovaná hrôza. Vizáž zjavne napätá, prudký pohyb smeroval rovno ku mne. Tá baba už priam letela a stále kričala „nou, nou, nou.“
Nechcel som ju rozčúliť, tak som jej na diaľku pritakal: „Nou.“
No akoby jej môj konsens netačil. Čoraz intezivnejšie volala „nou, nou, nou.“
„Dobre, dobre, tak nou.“ Pre istotu som vyslovil ten krátky zápor ešte dvakrát.
Napriek tomu som ju verbálne nezastavil. V šialenom tempe sa rútila priamo na mňa. Jej trojky sa rozhúpali do divokého tanca. Ak to tak ďalej pôjde, tak mi môže jedným z tých prsníkov aj jednu streliť.
Tá pomätená ženská si ma zjavne s niekým pomýlila. Možno so svojím ex, nevydareným milencom, či inou hriešnou dušou. Možno nešťastná láska. No kým sa to vysvetlí, čaká ma nepríjemný trapas. Vyzerá to tak, že ju budem musieť fyzicky spacifikovať. V tom momente mi napadlo to nádherné zjavenie z lagúny. Čo si o mne pomyslí? Koniec krásna vízia. Zjavne ma čaká neodvrátiteľná nepríjemnosť. Nejakým zázrakom budem musieť skrotiť tú divožienku. Dofrasa, ešte aj tá kuľhajúca španielčina. Ako polišom vysvetlím, že som v tom nevinne? Svedkovia sa určite rozutekajú. Dnes nikto nechce svedčiť. Proste každý chce mať pokoj od polície, od súdov a dlhého reťazca poťahovačiek. Nuž čo. Vždy som bol odkázaný iba sám na seba. Hádam to nejako zvládnem.
V tom momente som všetku koncentráciu sústredil do jedného bodu. Takže posledné metre. Rýchlosť neuberala na sile. Zakrátko udrie blesk. To bude rachot. A už je to tu. No akýmsi zázrakom ma tesne minula, preletela okolo mňa, preskočila osušku a prudko zabrzdila. Schmatla vedierko toho trojročného chlapčeka, ktorý len pred chvíľou účinkoval pri starej dáme povedľa. V tom okamihu svetlo prešlo temnotou. Synáčik tej divožienky stál bezprostredne za mnou s plným vedierkom piesku a jednou úžasnou ideou. Zašpásovať si na účet starca zo Slovenska. No a tá jeho mať mu ten skvelý zámer svojou hroznou jazdou a krikom prekazila. Proste také sú niektoré matky. Dokážu pokaziť detskú radosť na úkor nekompromisnej disciplíny. No ja som bol tej jeho materi vskutku vďačný. Piesok na hlave. Nešlo by o žiadnu pohromu, napokon, v mori bolo vody dosť pre každého. No ako by sa s tou situáciou vysporiadalo moje hrdé ego? Veď ešte pred chvíľou som bol stredobodom pozornosti nádherného excelentného objektu, ktorý za pár sekúnd do mňa nalial kvantum sebadôvery a chuť začať žiť naplno.
Škoda, preškoda toho momentu, pretože odrazu ako keď bičom plesneš. Všetka tá nádhera z krásneho zážitku sa vyparila. Zostal tu už iba chlapček a tá jeho detská zábavička na moje konto. V tom momente mi čosi došlo. Veď ten očarujúci úsmev som získal iba vďaka tomu nezbedníkovi. To jeho rola upútala pozornosť toho úžasného stvorenia. To on vyvolal tú príjemnú paniku v mojej mysli. Vlastne by som sa mu mal za tie hrejivé momenty nejako odvďačiť. Možno to urobí veľká oriešková čokoláda.
Nakoniec matka tú svoju ratolesť ešte donútila ku strašnému činu. Chlapča sa mi muselo za svoj nedokonaný skutok ospravedlniť.
„Pardóne seňor.“
„Je to o.k. muchachos,“ pohladil som nezbedníka po vlasoch. Veď iba kvôli nemu ma ešte stále hrial očarujúci úsmev jednej nádhernej baby.
A poučenie na záver? Vždy, keď sa na teba usmieva šťastíčko od ucha k uchu, pozri sa dozadu, či za tebou nestojí príslovečný čertík s kýblikom nejakej lotroviny.