PAVOL JANÍK
Na konci recenzie 16. špionážneho bestselleru Daniela Silvu o izraelskom agentovi Gabrielovi Allonovi Čierna vdova (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2017) som avizoval, že už v júli 2017 vyjde v New Yorku ďalší román úspešnej série, ale netušil som, že medzinárodný knižný priemysel ešte koncom novembra 2017 stihne vyprodukovať aj jeho slovenskú verziu – DOM ŠPIÓNOV (Slovenský spisovateľ, Bratislava 2017, preklad opäť Alena Redlingerová, zodpovedná redaktora zasa Katarína Jusková).
Znova sa potvrdzuje, že úsilie autora politizovať a ideologizovať podľa aktuálnej situácie je veľmi problematické, lebo dynamický vývoj udalostí je rýchlejší ako závratné tempo literárneho a vydavateľského procesu, čím sa obsah diela nevdojak odsúva na smetisko opotrebovanej propagandy, ktorá čoraz očividnejšie nezodpovedá realite. Tak sa v knihe dozvedáme, že USA a ich západní spojenci porazili Islamský štát v Sýrii, v ktorej vládne mäsiar z Damasku, hoci v skutočnosti medzičasom spomínanú teroristickú organizáciu rozdrvili ruské vzdušné a kozmické sily v súčinnosti práve so sýrskymi vládnymi pozemnými vojskami.
Navyše – nielen v tejto súvislosti sú všeobecne známe korektné vzťahy spravodajských a bezpečnostných štruktúr Ruska a Izraela, takže autor vlastne vyjadruje len zbožné želanie určitej časti amerických mocenských elít. Rovnakým schémam je Daniel Silva poplatný aj vtedy, keď pašovanie drog do západnej Európy cez Balkán pripisuje výlučne bulharskej a srbskej mafii – bez akejkoľvek zmienky – napríklad – o albánskom podsvetí.
V spojitosti so 17. dielom vytvoreným podľa jednej šablóny ťažko konštatovať niečo zásadne nové, a tak uvediem v podstate len známe prednosti a nedostatky. K nesporným kladom patrí schopnosť psychologicky a sociologicky presvedčivo priblížiť metódy tajných služieb, rozvíjať príbeh plný dramatických zvratov, tragických momentov i šťastných rozuzlení, ale aj zachovať si intelektuálny nadhľad a zmysel pre humor, prameniaci najmä zo židovskej kultúrnej tradície.
K pozitívam dozaista patrí zbavenie sa neudržateľného tvrdenia, že izraelská spravodajská služba má zavádzajúci názov, ktorý nemá nič spoločné s jej činnosťou, preto ju zamestnanci nazývajú jednoducho Inštitút. Ha-Mosad le-Modi’in u-le-Tafkidim Mejuchadim v hebrejčine znamená Inštitút pre spravodajstvo a špeciálne operácie, čomu zodpovedá zaužívané označenie Mosad (Mossad).
Žiaľ, autor sa vrátil k motívu korzickej jasnovidky, ktorej ponechal neomylnosť, hoci aspoň trochu znejasnil, či ohraničil jej stopercentnú schopnosť predvídať všetky detaily budúcnosti. Navyše – exponovanie tejto postavy v úvodnej časti knihy bez záverečného vypointovania je v príkrom rozpore s princípom Antona Pavloviča Čechova, podľa ktorého, ak sa v prvom dejstve objaví puška, tak v poslednom dejstve musí vystreliť. Pravdaže – nejde len o pušku, ale o akýkoľvek výrazný motív v deji.
Za kúzlo nechceného treba pokladať Silvov výrok o vzduchu, ktorý voňal pôdou a dobytčím trusom, čo na Slovensku evokuje vôňu ovčieho hnoja známu z literárnej tvorby Petra Jilemnického. Ale Silva je autor svetového formátu, preto upozornime na jeho presné postrehy o operáciách pod falošnou vlajkou, ktoré uskutočňujú všetky tajné služby, nielen izraelská, o čom svedčia nasledujúce repliky:
„Na koho to hodíte?“
„Na Severnú Kóreu.“
„Prečo nie na Iráncov?“
„Nabudúce.“
Venujme pozornosť aj prekladu. Odhliadnime od chýbajúcich čiarok a drobných prehreškov typu – od londýnskej štvrti (namiesto: štvrte), prípadne – čo tam stojí (namiesto: čo je tam napísané). Problémom zostala znalosť britských reálií. Keď sa hovorí o premiérovi a tajomníkoch, v skutočnosti ide o premiéra a ministrov. Keď je na večeru koláč s kuracím mäsom, tak treba poznamenať, že v angličtine sa slovom pie označuje nielen koláč, ale aj piroh či závin (pečivo plnené mäsom). To platí aj vtedy, keď bol na večeru pastiersky koláč. Nehovoriac o tom, že pie in the sky nie je koláč na nebesiach, ale vzdušný zámok.
K vytrvanému zlozvyku niekdajšieho elitného vydavateľstva kvalitnej pôvodnej i zahraničnej literatúry patrí opakovaný nesprávny údaj v tiráži. Slovenský spisovateľ je akciová spoločnosť (joint-stock company) a anglická skratka Ltd zodpovedá našej spoločnosti s ručením obmedzeným. Chápem, že napriek výhradám, ktoré neuvádzam po prvý raz, kolotoč edičného priemyslu sa bude krútiť ďalej. Veď – ako vraví jeden zo slovenských miliardárov – psi brešú a peniaze idú ďalej.