PAVOL JANÍK
Z okruhu pravicových denníkov, ktoré vznikli postupným klonovaním bývalého tlačového orgánu Slovenského ústredného výboru Socialistického zväzu mládeže, vzišla iniciatíva proti konšpirátorom. Odhliadnime od toho, že ide o súčasť informačnej vojny i konkurenčného zápasu o podiel na reklamnom trhu, a vecne objasnime, o čo vlastne ide.
V aktuálnej kampani sa zjavne slovo konšpirácia nesprávne používa namiesto pojmu dezinformácia. Oba odborné výrazy patria do bežnej terminológie spravodajských služieb všetkých štátov, vrátane tých najdemokratickejších.
Začnime nepravdivými správami, ktoré majú ovplyvniť určitých ľudí alebo celkovú verejnú mienku. Dejiny mocenského súperenia a špeciálnych služieb sú aj históriou informačného podvádzania. Obdobie nebývalého rozmachu sa začalo v 20. storočí, keď v štátnych orgánoch vznikli samostatné útvary pre dezinformačné triky a spravodajské hry.
Napríklad – v roku 1936 nemecké tajné služby podsunuli československému prezidentovi Edvardovi Benešovi falošné materiály o zrade sovietskeho maršala Tuchačevského. Beneš podvrhy odovzdal Stalinovi, ktorý na ich základe dal popraviť Tuchačevského a s ním aj významnú časť dôstojníckeho zboru Červenej armády, čo výrazne pomohlo Nemecku pri napadnutí Sovietskeho zväzu.
Alebo – pred júnom 1944 britské a americké letectvo niekoľko mesiacov intenzívne bombardovalo oblasť pri Calais, aby zmiatlo nemecké velenie v tom zmysle, že inváziu spojenci uskutočnia práve v uvedenej lokalite.
Dezinformácie sa šíria všetkými druhmi médií, ústnym podaním, klamlivými aktivitami a doručovaním falošnej dokumentácie. Účinná dezinformácia (aby bola dôveryhodná) obsahuje aj údaje, ktoré sú pravdivé, pravdepodobné alebo možné.
Niektoré kampane sa zakladajú len na pravdivých údajoch, ktoré sa však šíria takým spôsobom, aby vyzneli ako nepravdivé.
Častou formou spravodajskej hry je podsunutie vlastného agenta, ktorý sa iniciatívne ponúkne nepriateľovi. Cieľom je zistiť, ako cudzie služby zareagujú, či ponuku prijmú, aké sú ich priority a prostriedky spojenia, kde majú konšpiračné byty, aké používajú šifry a kódy.
Ak spravodajská služba odhalí podsunutie cudzieho agenta, dodáva jeho prostredníctvom špionážnej konkurencii dezinformácie.
Konšpirácia je základný princíp výzvedných, bezpečnostných a policajných ustanovizní, ale aj ilegálnych organizácií a skupín všetkých druhov – protištátnych, teroristických, protirežimových či kriminálnych. Stupeň ich utajenia je rozličný, pri najtajnejších sa nezverejňuje ani skutočnosť, že vôbec existujú.
Kľúčovými prvkami sú krycie mená a doklady, konšpiračné objekty a spôsoby spojenia, vytváranie dôveryhodných legiend pre ľudí a objekty či maskovanie spravodajských prostriedkov. Dôležité je poskytovať osobám len informácie, ktoré sú nevyhnutné pre plnenie ich úloh.
Legendy sú vymyslené príbehy, ktoré menia ľuďom totožnosť, objektom funkciu a zastierajú spravodajskú činnosť prijateľným vysvetlením.
Predovšetkým sa utajuje príslušnosť osôb k spravodajskej službe. V zahraničí špióni vystupujú ako diplomati, novinári, obchodníci či rozliční experti. Vyzvedačov s diplomatickým pasom chráni imunita a hrozí im len vyhostenie, ale o to väčšiu pozornosť im venujú kontrarozviedky hostiteľských krajín. Nelegálni agenti sa pripravujú aj niekoľko rokov. Najprv ich vysielajú do tretích krajín, aby získali štátne občianstvo, ktoré v cieľovej krajine nevzbudzuje podozrenie a zároveň ospravedlňuje ich nedostatočnú znalosť domáceho jazyka i miestnych reálií.
Takže nijakí románoví a filmoví hrdinovia, ktorí ovládajú všetky jazyky a ich dialekty, ale živí ľudia z mäsa a kostí. Napríklad – sovietsky agent Konon Trofimovič Molodyj, ktorý pod menom Gordon Arnold Lonsdale žil ako dieťa v Kalifornii s kanadským pasom. Vrcholom jeho kariéry bola špionáž vo Veľkej Británii, kde vystupoval ako úspešný podnikateľ a za vyvinutie špeciálnej elektronickej zámky ho kráľovná povýšila do šľachtického stavu.
Riadenie spravodajských služieb patrí do kompetencie najvyšších oficiálnych predstaviteľov, spravidla premiérov, v niektorých krajinách (napríklad v USA či Ruskej federácii) prezidentov. Konšpirácia je prirodzenou súčasťou mocenského pôsobenia. Apriórne odmietanie a spochybňovanie všetkých konšpiračných teórií je teda úplne neopodstatnené.