Rozhovor Michala Černíka s předsedou Spolku slovenských spisovatelů MIROSLAVEM BIELIKEM

 

Kolik je v současné době na Slovensku spisovatelských organizací a jakou pozici má mezi nimi Spolek slovenských spisovatelů?

Spolok slovenských spisovateľov (ďalej len SSS), ako nástupnícka organizácia Zväzu slovenských spisovateľov po roku 1990, sa z hľadiska histórie považuje za najstaršie spisovateľské združenie na Slovensku (vznik SSS v roku 1923) s vyše 90-ročnou tradíciou a dnes je aj najpočetnejšou organizáciou s vyše 470 členmi a s rozvetvenou činnosťou nielen v centre (v Bratislave so sídlom na povestnej Laurinskej ulici číslo 2 v Starom Meste), ale aj vo všetkých regiónoch cez odbočky v Nitre, Trnave, Trenčíne, Žiline, Banskej Bystrici a v Košiciach. V roku 1990 sa z pôdorysu bývalého Zväzu vyčlenili niektoré skupiny s vytvorením nových štruktúr, ktoré sa začlenili pod strechu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (ďalej len AOSS). V tomto združení sú SC PEN, Klub literatúry faktu (v oboch je veľké množstvo členov SSS), ďalej Klub nezávislých spisovateľov, Obec spisovateľov, Spolok maďarských spisovateľov na Slovensku a Spolok ukrajinských spisovateľov na Slovensku. Popri týchto „klasických“ organizáciách je aj niekoľko špecifických literárnych občianskych združení a klubov, napr. FEMINA – Klub slovenských spisovateliek (zväčša tiež členiek SSS), Literárny klub Generácia, OZ literarnyklub.sk (Koloman Kertész Bagala a i.), Literárny klub Duria (Turčianska knižnica v Martine), Spišský literárny klub atď.

 

Jak v současné době u vás funguje Slovenský literární fond? Co je zdrojem jeho příjmů, jak si stojí majetkově, nejsou pokusy o jeho zrušení?

Slovenský literárny fond, ako národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá podporuje vznik nových diel z oblasti slovesnej, divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej kultúry na Slovensku – na rozdiel od ČR – pretrváva na základe zákona NR SR č. 13/93 o umeleckých fondoch (prvotne vznikol na základe ustanovenia Autorského zákona o zriadení kultúrnych fondov 1. 4. 1954) a sídli v Bratislave na Grösslingovej ulici č. 55. Okrem iného v správe LF sú v súčasnosti tvorivo-rekreačné zariadenia: Domov Ivana Stodolu v Piešťanoch, DSS Timrava Horný Smokovec vo Vysokých Tatrách, Dom Jiřího Wolkra vo Vysokých Tatrách je v súčasnosti pred rekonštrukciou a Kaštieľ v Budmericiach, ktorý dlhé desaťročia spravoval LF, je po rekonštrukcii v majetku štátu (MK SR) s tým, že LF si začne v ňom už v tomto roku prenajímať časť priestoru k organizovaniu tvorivých pobytov. SSS s LF úzko spolupracuje a na základe Štatútu LF deleguje svojich zástupcov do výborov príslušných sekcií, ktorých predsedovia tvoria radu LF. Na čele LF je dlhoročný riaditeľ JUDr. Ladislav Serdahely, predseda rady je Dr. Otakar Kořínek.

 

Jaký je vztah vašeho Spolku slovenských spisovatelů (SSS) a dalších spisovatelských organizací k literárnímu fondu?

SSS pokiaľ možno spolupracuje s LF, ako som uviedol už v predchádzajúcej odpovedi, a snaží sa o súčinnosť aj s organizáciami zastrešenými v AOSS (hlavne s SC PEN a Klubom literatúry faktu) i s viacerými literárnymi klubmi. Niektoré programy, ako napr. prípravu Kongresu spisovateľov (22. – 23. 9. 2016 v Trenčianskych Tepliciach) sa snažíme rozvíjať s prizvaním týchto organizácií k priamej spolupráci. Snažíme sa o spoluprácu aj s Literárnym informačným centrom (príspevkovou organizáciou MK SR), s Maticou slovenskou, s knižnicami, školami i s inými občianskymi združeniami (napr. SSS má zmluvu o spolupráci so Združením slovanskej vzájomnosti a so Svetovým združením Slovákov žijúcich v zahraničí).

 

Váš SSS je velmi činorodý. Můžete vyjmenovat některé důležité aktivity posledního období?

SSS organizuje literárny život v centre, t. j. v Bratislave, kde má sídlo, i v krajských odbočkách (Nitra, Trnava, Trenčín, Žilina, Banská Bystrica a Košice). Doterajšie zásadné literárne aktivity a programy, vrátane podujatí medzinárodného významu možno uviesť v nasledovných oblastiach:

edičná a vydavateľská činnosť

v oblasti periodickej tlače vydávanie časopisu Literárny týždenník (v rokoch 2013-2015 v dvojtýždennej periodicite) a časopisu pre mladú literatúru a umenie Dotyky (ako dvojmesačník);

v oblasti neperiodickej literatúry vydávanie pôvodnej slovenskej a prekladovej literatúry, pôvodnej slovenskej literatúry pre deti a mládež, odbornej literárnovednej a spoločenskej literatúry, a to v rámci Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov, s. r. o. i priamo v Spolku. Z neperiodických vydaní sme v roku 2015 vydali 43 titulov. Z pozoruhodných titulov uvádzame: v oblasti pôvodnej slovenskej umeleckej literatúry vydania Š. Moravčíka, V. Švenkovej, A. Blahu, A. Chudobu, E. Farkašovej, J. Tazberíka, Š. Cifru, M. Prebudilu, V. Hronca, V. Benkovej, J. Labáta (Srbsko), O. Štefanka (Rumunsko) a i.; v oblasti prekladov umeleckej literatúry: D. Danilov (Srbsko), M. Božić (Chorvátsko), V. Nabokov, V. Pelevin (Rusko), P. Schneider (Nemecko) a i.; v oblasti odbornej literatúry: J. Kačala (Jazyk majstrov), V. Marčok, B. Belák (Eseje o jazyku), V. Šabík, M. Vároš (Osudy umeleckých zbierok), J. Čomaj, M. Kučera a i.; v oblasti literatúry pre deti a mládež: A. Halvoník, J. Balco, V. Švenková, Z, Stožická, Š. Moravčík a i.;

prezentácia slovenskej literatúry, najmä pôvodnej umeleckej tvorby doma (v centre i regiónoch) a v zahraničí – besedy, autorské čítania, knižné veľtrhy a festivaly (napr. Literárna Banská Bystrica, Medzinárodný festival poézie v Belehrade a i.)

podpora literatúry mladých autorov a umelcov – vrátane literárnych súťaží Fabryho Budmerice, Novomeského Senica, Jašíkove Kysuce a i.;

výchovno-vzdelávacie aktivity v oblasti literatúry a knižnej kultúry – najmä besedy na školách;

podpora vedeckovýskumných projektov v oblasti literárnej tvorby a literárnej vedy – vedecké semináre a kolokviá (napr. SNP v literatúre, V. Marčok v slovenskej literatúre, kolokvium k tvorbe J. Čomaja, seminár k slovensko-srbským literárnym vzťahom a i.);

popularizácia slovenskej literatúry rôznymi formami literárneho života – účasťou na podujatiach škôl, knižníc, osvetových zariadení a reláciami v médiách.

 

Jak získáváte finance na své aktivity?

Finančné zabezpečenie rozvetvenej a rozsiahlej činnosti SSS je nesmierne zložité a náročné. Časť zdrojov by mali tvoriť príjmy z prenájmu časti priestorov nehnuteľnosti na Laurinskej ulici 2 v Bratislave, ktorých 50% podiel SSS vlastní. Druhý 50% majetkový podiel vlastnila do mája 2014 AOSS, ktorá svoj podiel predala spoločnosti ARTHUR DS (SSS je s oboma v súdnom spore v jednaní na súde o neplatnosti predmetnej kúpno-predajnej zmluvy z titulu porušenia predkupného práva). K zabezpečeniu výnosov z prenájmu priestorov mala slúžiť i sporná nájomná zmluva uzatvorená bývalým vedením na jednej strane SSS a AOSS a na druhej strane spoločnosťou ARTHUR DS 16. 8. 2012. Predstavenstvo SSS považuje túto zmluvu za neplatnú a prostredníctvom renomovanej advokátskej kancelárie prebieha príslušné konanie na súde. Sporný nájomca navyše dlhuje SSS čiastku posúvajúcu sa k vyše 80 tisícovej hranici v eurách, čo SSS musí na nevyhnutné prevádzkové náklady saturovať formou pôžičky. Vlastné zdroje ďalej tvoria príjmy z členských príspevkov, darov, sponzorských príspevkov, z predaja tlačovín, časopisov, kníh. Veľmi dôležitá časť zdrojov bola do roku 2015 podpora z grantového systému Ministerstva kultúry na základe projektov SSS na periodiká Literárny týždenník (v posledných rokoch dvojtýždenná periodicita), Dotyky – časopis pre mladú literatúru, na vydávanie kníh, na semináre, kolokviá, podujatia v centre i v regionálnych odbočkách, i príspevky k literárnym festivalom v zahraničí. Táto časť sa za posledné 2 roky rozvinula a ustálila na hranici 100 tisíc eur. V minulom roku na základe zákona NR SR č. 284 z 12. 9. 2014 bol zriadený Fond na podporu umenia (FPu), samostatná „nezávislá“ verejnoprávna inštitúcia zabezpečujúca podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho umenia v oblastiach divadla, tanca, hudby, vizuálneho umenia, literatúry, medzinárodných projektov, ľudovej kultúry, amatérskej tvorby a kultúrno-osvetovej činnosti, ako i podpory múzeí, galérií a knižníc. Ako vidno ide o široké spektrum s nebezpečím, že literatúra v ňom bude na okraji. V 9-člennej rade FPu je iba 1 zástupca literatúry (Alexander Halvoník), nuž – ako svedčí aj prvý prípad mizivej, tak povediac likvidačnej podpory (nepodpory) Literárneho týždenníka sumou ani nie polovičnou oproti roku 2015 - čaká nás nový zápas. Nihil novi sub sole! Nič nové pod slnkom! To tu už bolo...

 

Jedna z vašich iniciativ v poslední době je prosazení Zákona o knize.

Zatiaľ je všetko len v rovine zámeru a jestvujú iba jednotlivé iniciatívy, čiastočne prezentované i na stránkach Literárneho týždenníka. Námety a dôvody na presadzovanie takéhoto zákona sú veľmi podobné snaženia Únie českých spisovatelů.

 

Je reálné tento zákon prosadit? A jak se staví politické orgány k vašemu návrhu?

Ťažko povedať ako budú reagovať novozvolené politické grémiá, zatiaľ si projekt neosvojilo ani MK SR. Táto téma bude však nastoľovaná i na pripravovanom Kongrese spisovateľov v septembri 2016.

 

Na podzim připravujete velký Kongres spisovatelů. Co bude tématem jednání?

Kongres pripravujeme pri príležitosti 80. výročia pamätného Kongresu slovenských spisovateľov 30. 5. – 1. 6. 1936 v Trenčianskych Tepliciach, tohto roku opäť na tom istom mieste v období slovenského predsedníctva Rady EÚ 22. – 23. 9. 2016. Pamätný kongres mal veľký význam v dobovom protivojnovom úsilí a mienime nadviazať na jeho humanistické mierové posolstvo a hovoriť o nových hrozbách i výzvach súčasnosti a ich reflexiách v literatúre a umení. Hlavné tematické okruhy situujeme nasledovne:

Rola spisovateľa v dnešnej dobe

nové vymedzenie miesta a postavenia spisovateľa v spoločnosti

protirečenia angažovanosti spisovateľa v súčasných spoločensko-politických procesoch

Čo môže literatúra dnes?

Európska a národná identita v literatúre (okrúhly stôl pripravovaný aj v rámci slovenského predsedníctva Rady EÚ)

Kniha v nových súvislostiach

kniha ako tovar

problém literárnej nadprodukcie a degradácie knihy na tovarovo-peňažnú vec

legislatívne aspekty – zákon o knihe

hraničnosť a bezhraničnosť knižného obchodu

premeny knihy v informačnej spoločnosti

Čitateľské reminiscencie

Kritika kritiky

 

Co si od Kongresu spisovatelů slibujete?

Kongresom zaznie viac ako inokedy hlas spisovateľov nielen na Slovensku, ale i v krajinách Európy, verím, že osobitne i v ČR, odkiaľ pozveme reprezentačnú zostavu spisovateľov. Literatúru mienime posúvať z prítmia nezáujmu viac do prirodzeného svetla. Aj keď to nebude vo svetle reflektorov viac žiarivého filmového festivalu v Trenčianskych Tepliciach.

 

S kterými zahraničními spisovatelskými organizacemi udržujete kontakty?

SSS v posledných 3 rokoch nadviazal na pred desaťročiami rozvinutý systém medzinárodných literárnych vzťahov novými aktivitami a popri tradičnej spolupráci s Unií českých spisovatelů uzatvoril aj zmluvu o spolupráci s Obcou spisovatelů ČR a absolvoval na úrovni delegácií oboch združení literárne stretnutie vo Vysokých Tatrách 5. – 7. 4. 2016, vrátane účasti na Tatranskej literárnej jari. Veľmi dobrú spoluprácu má SSS od roku 2013 s veľkým Združením spisovateľov Srbska na čele s predsedom Radomírom Andrićom. Na základe zmluvy o spolupráci máme spoločné vydania, účasť na festivaloch poézie v Belehrade, spoločné kolokviá a viaceré perspektívne projekty, nielen dvojstrannej, ale i mnohostrannej medzinárodnej spolupráce. Dobré základy spolupráce sme položili v minulom roku s bieloruskými spisovateľmi. Ich reprezentačná delegácia v júni minulého roka navštívila Slovensko v rámci projektu Po stopách Janka Kupalu (ich národného poeta, ktorý v roku 1936 navštívil ČSR). V tomto roku sme nadviazali spoluprácu s moskovskou (i petrohradskou) organizáciou Zväzu ruských spisovateľov. Kontaktujeme sa (viac na osobnej úrovni) i s kolegami v Rakúsku a v ďalších krajinách s predpokladom silného zastúpenia spisovateľov z mnohých krajín EÚ na Kongrese v Trenčianskych Tepliciach. Po roku 2014 osobitná kapitola potrebnej spolupráce nastala s oblasťami krajanských spisovateľských komunít vo Vojvodine v Srbsku a s Kultúrnou a vedeckou spoločnosťou Ivana Krasku v Nadlaku v Rumunsku. Slovenská „dolnozemská“ literatúra je veľmi životaschopná, pripomeniem len, že 23. 4. 2016 sa písal už 60. ročník Literárneho snemovania pod záštitou významného literárneho mesačníka Nový život, ktorý vychádza v Báčskom Petrovci, kde pôsobí aj Slovenské vydavateľské centrum.

 

Za minulého režimu vlastnil Svaz slovenských spisovatelů v Bratislavě v Laurinské ulici moderní čtyřpodlažní budovu Dům slovenských spisovatelů, kde sídlilo vedení spisovatelské organizace, redakce nakladatelství Slovenský spisovatel, redakce literárních časopisů, v domě byl klub spisovatelů, knihkupectví, galerie Laco Novomeského a reprezentativní prostory. Před několika lety se poloviny budovy podivným způsobem zmocnila developerská společnost Artur a zcela svévolně a protiprávně z klubu spisovatelů udělala night-club, z knihkupectví a galerie prodejny módy a cetek a z budovy by nejraději udělala hotel. Jaký je současný stav právního sporu?

O osude, peripetiách a útrapách spojených s niekdajšou pýchou slovenských spisovateľov v Bratislave na povestnej adrese Laurinská 2 som už sčasti hovoril pri otázke financovania činnosti SSS. Skrátka vedieme vyčerpávajúci boj s viachlavým drakom súčasných krutokapitálnych a kultúrno-primitívnych podnikateľských skupín. Bohužiaľ, súdne mlyny melú pomaly. Dôležité pojednávanie vo veci neplatnosti nájomnej zmluvy bude 12. 5. 2016 na Okresnom súde Bratislava I. Ale prvá lastovička nášho snaženia sa objavila už začiatkom apríla – znovu otvorený Klub spisovateľov!

 

Máte v tomto sporu podporu politických a vládních orgánů?

Žial, podpora relevantných orgánov, vrátane MK SR, je len viac-menej verbálna, možno morálna a symbolická. Dávna pesnička: my nič, my muzikanti... Našťastie máme v radoch našich členov silné osobnosti a dobrých i nezištných advokátov (napr. JUDr. Anton Blaha, CSc.) a našli sa i podnikateľské subjekty s národno-kultúrnym postojom, ktoré nám pomáhajú. Niekoľko našich členov je v radoch poslancov NR SR a sú pri nás i dvaja bývalí prezidenti SR...

 

Vaše spisovatelská organizace vydává Literárný týždenník a Dotyky. Jaké je jejich obsahové zaměření, jaká je podpora za strany ministerstva kultury a jak si stojí mezi ostatními tištěnými periodiky?

Literárny týždenník (v posledných rokoch, žiaľ, „dvojtýždenník“) je časopis SSS zameraný na otázky kultúry a spoločenského života, zvlášť slovenskej literatúry a umenia, s nezastupiteľným miestom, ktoré si vypracoval počas troch desaťročí (v tomto roku sa zapisuje 29. ročník vychádzania). Redakcia LT pracuje už niekoľko rokov v ťaživom finančnom a materiálno-technickom položení. Napriek tomu sme v posledných dvoch ročníkoch celkovo oživili jeho obsah a LT sa stal atraktívnejším. V tomto roku sme mienili zásadne prebudovať periodikum v printovej i elektronickej podobe a vytvorili sme pritom základňu v podobe založenia neziskovej organizácie „Literárny týždenník“ s podielom podporujúcej podnikateľskej skupiny. Základ inovačného projektu sme plánovali finančne vystužiť dotáciou Fondu na podporu umenia v objeme na úrovni minulého roka. Žiaľ, zatiaľ máme schválenú dotáciu ani nie na polovicu tejto sumy, ktorá by stačila na printové vydávanie ako-tak do júna 2016 – čiže, ako som sa vyjadril v predchádzajúcej časti, Literárny týždenník je opäť v ohrození. Ale veríme, že nájdeme riešenie...

Dotyky, časopis SSS pre mladú literatúru a umenie, vydávame ako dvojmesačník v spolupráci so spolupracujúcou spoločnosťou BREFITe a z FPu na vydávanie tohto časopisu je schválená tiež menšia suma, bezprostredné ohrozenie vydávania však nehrozí.

 

SSS má i vlastní nakladatelství. To vám u nás můžeme závidět, anebo se mýlím?

SSS vydáva knihy prostredníctvom vlastného Vydavateľstva SSS, s.r.o. (riaditeľ Roman Michelko a druhý konateľ tajomník SSS Ján Tazberík) v objeme cca 30 titulov ročne z oblasti slovenskej pôvodnej literatúry, vrátane reedícií, prekladov umeleckej literatúr, ďalej literatúry pre deti a mládež, literatúry faktu a odbornú literatúru z oblasti literárnej vedy i širšieho spektra spoločenských vied a umenia. Od roku 2014 okrem vlastného Vydavateľstva SSS pôsobí ako nakladateľský subjekt aj samotný Spolok. Čiže, aj Vydavateľstvo SSS, s. r.o., i SSS ako občianske združenie podávajú projekty na získavanie finančných prostriedkov k vydávaniu kníh. SSS najmä na vydávanie pôvodnej poézie a prózy a podporu vydávania prekladov umeleckých diel z iných jazykov. V roku 2015 k tridsiatke kníh vydaných Vydavateľstvom SSS pribudla desiatka kníh priamo vydaných SSS.

 

Postavení českých spisovatelů a krásné literatury je v Čechách velmi ubohé. Jaké je postavení slovenských spisovatelů a krásné literatury na Slovensku?

Napriek našim aktivitám a snahám, postavenie slovenských spisovateľov a krásnej literatúry nie je potešiteľné. Problémom v reláciách autor – vydavateľ – kníhkupec – knižnica – čitateľ, možnostiam optimalizácie podmienok pre tvorcov i sprostredkovateľov pôvodnej umeleckej literatúry a návrhom riešení, venovali sme priestor v dvojčísle 7–8/2016 Literárneho týždenníka i v nasledujúcich vydaniach s avízom tejto témy, teda pojednaním „Knihy v nových súvislostiach“, na pripravovanom Kongrese spisovateľov.

 

Jak si stojí krásná slovenská literatura u knihkupců, u čtenářů a v médiích?

V knižnom obchode pretrváva v poslednom období stav nadprodukcie oproti dopytu; titulov na knižnom trhu je priveľa, ale kvality pomenej. Ak ročne vyjde priemerne desaťtisíc nových titulov, z toho beletrie možno jedna tretina, tak je to na naše pomery až-až. Podľa môjho subjektívneho názoru, žiaľ, z toho minimálne dve tretiny majú slabučkú úroveň. Takže presadiť sa kvalitou v záplave balastu je veľmi ťažké, nehovoriac o tom, že zvyčajne tie menej kvalitné tituly majú väčší marketingový dosah. Médiá v tomto procese podliehajú konzumu a často viac čitateľov dezorientujú ako podporujú čítanie pôvodnej súčasnej slovenskej tvorby. I preto kladieme dôraz na spomínané periodiká SSS, ale i na referencie Slovenských pohľadov, špecializovanej Knižnej revue (žiaľ, od tohto ročníka vychádza len ako mesačník) a na náš vlastný marketing s využitím webového prostredia a našich lokalít.

 

Kdysi bylo v Praze na Václavském náměstí velké knihkupectví Slovenský spisovatel, kde jsem si kupoval knihy slovenských spisovatelů. To knihkupectví skončilo a léta už nemohu v Praze koupit slovenskou knihu. Co se to stalo?

Áno, veľmi negatívne pociťujeme nedostatočný prístup k slovenskej beletrii v ČR a aj naopak. Slovenské minikníhkupectvo v posledných rokoch pretrvávalo na Jilskej ulici ako jediná predajňa slovenských kníh v ČR. Aj to však, podľa našich informácií skončilo. Veríme, že k šíreniu slovenských kníh preto prispeje i novozriadený Slovenský dom na Soukenickej ulici. Inak nám ostávajú len priateľské osobné a medziinštitučné kontakty a komunikácia dnešnými modernými prostriedkami a kníhkupecká turistika...!

 

Vidíte nějaké cesty, jak vrátit důstojné postavení spisovatelům a krásné literatuře?

O cestách a úsiliach ako prinavrátiť dôstojnejšie postavenie spisovateľov a krásnej literatúry v dnešnej spoločnosti chceme hlasnejšie hovoriť i prostredníctvom spomínaného Kongresu. V tomto úsilí by sme mali byť európsky zjednotení a aktívnejší, ale aj viac koordinovaní a informovaní o jednotlivých snaženiach.

 

Spisovatelé přestali být svědomím národa. A měli by jím zase být?

Či sa to komu-tomu páči, alebo nepáči, spisovateľ je v každej dobe a spoločnosti, i v našich časoch, takým svedomím, ako ho generuje „biologické pole“ človeka. Otázka je, aký je dnes v našej hlučnej dobe prah citlivosti na hlas spisovateľa. Hovoríme, kričíme, píšeme a nepočujeme, nevidíme, ergo nečítame... Každá epocha má svoje echo.

 

Jste prozaik, básník a literární vědec. Stačíte se věnovat i své tvorbě?

Priznávam v posledných rokoch v pozícii predsedu SSS som viac „literárny“ úradník, advokát, právnik, ekonóm, usporiadateľ a organizátor podujatí, skôr publicista ako píšuci autor. Pracujem v týchto všetkých „profesiách“ vari intenzívnejšie ako predtým dlhé roky riaditeľ Národnej knižnice či správca Matice Slovenskej. Je toho skrátka veľa na pár činovníkov SSS. Ale stojí to zato, ak sa črtajú výsledky. I keď môj nový románový projekt ťažko zreje a pod tlakom času sa radšej pohrávam s orieškami básní.

 

Miroslav Bielik, spisovateľ, básnik, prozaik, odborník v oblasti knihovníctva, bibliografie a knižnej kultúry, editor, sa narodil 15. apríla 1949 v Ostrom Grúni (okres Žarnovica). Žije v Martine a Bratislave.

Jeho dlhodobým odborným pôsobiskom bola Matica slovenská v Martine, kde pracoval ako bibliograf, riaditeľ Slovenskej národnej knižnice Matice slovenskej, vedecký tajomník, správca Matice slovenskej a aj ako riaditeľ Slovenskej literárneho ústavy MS. V roku 2013 bol na členskom zhromaždení Spolku slovenských spisovateľov zvolený za jeho predsedu. Je autorom viacerých zbierok poézie a románov (najmä Benátsky diptych a Kaleidoskopis) i diel odbornej literatúry z oblasti jeho profesionálneho pôsobenia.