PAVOL JANÍK

Na knižnom trhu sa objavila publikácia s názvom ČESKÝ KRTEK V CIA a s podtitulom Cesta Karla Köchera z StB přes americké tajné služby do Prognostického ústavu (Praha 2015), ktorej autorom je novinár Vladimír Ševela. Treba hneď úvodom konštatovať, že väčšina podstatných informácií, týkajúcich sa zvolenej témy, je súčasťou diela amerického žurnalistu Ronalda Kesslera Spy VsSpy: The Shocking True Story of the FBI's Secret War against Soviet Agents in America(New York 1988), teda Špión proti špiónovi: Šokujúci pravdivý príbeh tajnej vojny FBI proti sovietskym agentom v Amerike.

Z hľadiska úplnosti sa žiada poznamenať, že autor sa zachoval seriózne, keď spomínanú knihu uviedol v rámci prameňov popri viacerých ďalších zdrojoch, medzi ktorými – napríklad – nechýbajú aj exkluzívne rozhovory Alojza Lorenca a Pavla Janíka Dešifrovaný svet (Banská Bystrica 2000), ale chýba titul z oblasti literatúry faktu Gabriely Holčíkovej a Pavla Janíka Špión z Bratislavy (Bratislava 2006), čo je spracovanie dostupných zverejnených reálií o nevšednom osude a životnom štýle výnimočného človeka, bratislavského rodáka Karla Köchera.

Vladimír Ševela sa ako redaktor Echo24.cz predstavuje stručným profilom: „Po maturitě učil ve zvláštní škole ve Mšeně u Mělníka. Poté vystudoval češtinu a němčinu na pražské filozofické fakultě, pracoval jako jazykový redaktor v Lidových novinách, pobyl rok v New Yorku, odkud posílal články do různých českých novin a po návratu se začal živit jako novinář na plný úvazek. Prošel redakcemi Mladé fronty Dnes, Lidových novin, Respektu a Týdne.“ Citovaný faktografický prehľad sa v zásade zhoduje s poznámkou na záložke publikácie, ktorá navyše obsahuje informácie (popri roku a mieste narodenia – 1965, Pardubice, či lokalizácii navštevovaného gymnázia – Mladá Boleslav): „Nyní píše pro Týdeník Echo a server Echo 24. V roce 1998 vydal knihu rozhovorů s taxikářkou a spisovatelkou Ivou Pekárkovou Můj život patří mně.“

Profesijnému zázemiu autora nevenujem pozornosť samoúčelne, lebo chcem nechať na úvahe čitateľa, aby si sám domyslel pocitové, vzťahové a zážitkové východiská človeka, ktorý prezentuje osobnosť študenta anglického i francúzskeho gymnázia v Prahe, dvoch uznávaných vysokých škôl v Československu (Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity a Filmovej fakulty Akadémie múzických umení) i postgraduálneho (doktorandského) štúdia na jednej z najprestížnejších univerzít sveta – americkej Columbia University. Ku Köcherovým profesorom patril Zbigniew Brzezinski, ktorý je desaťročia mimoriadne vplyvnou postavou zákulisia americkej zahraničnej politiky s dôrazom na otázky národnej bezpečnosti. Karla Köchera, dokonale ovládajúceho angličtinu, francúzštinu, ruštinu, češtinu i najnovšie poznatky zo sféry vedeckého a technického vývoja, vzhľadom na jeho intelektuálne schopnosti a rozsiahle vedomosti zaradili do prekladateľského a analytického oddelenia CIA, kde pracoval s najcitlivejšími spravodajskými materiálmi, ktoré – čoby agent ŠtB a KGB – poskytoval Československu a Sovietskemu zväzu.

Skôr ako sa dostanem k celkovému hodnoteniu textu, uvediem aspoň niekoľko eklatantných príkladov zásadných nezrovnalostí a štylistických i pravopisných chýb.

„Tipér“ by sa azda dal akceptovať ako nespisovné označenie osoby, ktorá tipuje športové výsledky, ale v špionážnej terminológii sa používa pojem typár (po česky typař, po anglicky spotter, čiže vyhľadávač). Jeho úlohou je typovať, teda vyberať vhodný typ ľudí, ktorí by mohli mať význam pre tajnú službu.

Autor síce absolvoval nemčinu, ale rozviedku Spolkovej republiky Nemecko nazýva trojslovným pomenovaním Bundes Nachrichten Dienst, čo sa však korektne píše jedným slovom Bundesnachrichtendienst (Spolková spravodajská služba).

V súvislosti s FAMU je legendárny český filmový teoretik A. M. Brousil na jednom mieste raz vtedajší rektor a vzápätí dekan. Tak si dešifrujme svetoznámu skratku ako Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení. Vari netreba osobitne pripomínať, že rektor riadi celú vysokoškolskú (univerzitnú) inštitúciu a dekani vedú jej jednotlivé fakulty.

K stereotypom, s ktorými sa možno bežne stretnúť vo viacerých publikovaných prácach, patrí nenáležité odlišovanie ŠtB a rozviedky. V skutočnosti sa Zbor národnej bezpečnosti – ZNB (po česky SNB) delil na dve základné organizačné časti – Štátnu bezpečnosť a Verejnú bezpečnosť (VB). Rozviedka (ofenzívna spravodajská zložka) predstavovala I. správu ZNB alebo MV (ministerstva vnútra), neskôr – po federalizácii Československa – od 1. 1. 1969 FMV (federálneho ministerstva vnútra). Celkom iste nešlo o formáciu v rámci Verejnej bezpečnosti, ale o najdôležitejšiu a najutajovanejšiu štruktúru v zostave ŠtB.

Z hľadiska štylistických nedostatkov je názornou ukážkou súvetie, v ktorom sa (v spojitosti s Josefom Pardametzom, žijúcim v Rakúsku) zbytočne dva razy vyskytuje ten istý dom: „...v jeho autě odjeli do jeho domu, do vesnice Sankt Valentin v Dolním Rakousku, kde měl Pardametz dům.“ To nie je jediný klenot v knihe, ktorá má takmer 400 strán.

Recenzent nikdy nemôže nikomu dodatočne radiť, ale keby sa autor knihy Český krtek v CIA väčšmi sústredil na kľúčové fakty, určite by to bolo produktívnejšie, ako nešťastné pokusy beletrizovať, psychologizovať, moralizovať, ideologizovať, politizovať a najmä rozmazávať klebety, dohady i vyslovené zlomyseľnosti. Výsledkom je rozsiahla, uvravená publikácia, ktorá neprevyšuje v súčasnosti zvyčajnú úroveň kvalitatívne poklesnutej, dobovo poplatnej a vecne nespoľahlivej žurnalistiky.