PAVOL JANÍK

Na margo dohodnutej revolúcie po 25 rokoch

Politický smoliar (človek majúci často neúspech) Ján Budaj využil možnosť pripomenúť sa pri príležitosti štvrťstoročného jubilea Novembra 1989. Rozhovor, ktorý s ním pripravila ČTK, uverejnil slovenský denník Pravda 11. 11. 2014. V publikovanom názve sa mu pripisuje výrok: „Bolo chybou nevysporiadať sa s komunistami.“ V perexe sa tvrdí: „Protikomunistické hnutie v Československu urobilo chybu, že sa dôraznejšie nevysporiadalo s predstaviteľmi komunistickej strany (KSČ). Myslí si to bývalý disident a organizátor mítingov v čase Nežnej revolúcie Ján Budaj.“

Treba zdôrazniť, že v ďalšom texte sa už spomínaná formulácia nepoužíva, ale konštatuje sa v ňom, že súčasťou dohodnutej revolúcie bolo zvolenie Václava Havla za prezidenta komunistickými poslancami, vymenovanie komunistu Mariána Čalfu za federálneho premiéra a udržanie ekonomickej moci v rukách komunistickej nomenklatúry. Materiál informuje aj o tom, že meno Jána Budaja je evidované v záznamoch spolupracovníkov komunistickej tajnej polície, že Budaj bol v rokoch 1998–2002 poslancom slovenského parlamentu a v súčasnosti je námestníkom bratislavského primátora.

Najprv si vyjasnime niektoré základné pojmy. V článku sa okrem protikomunistického hnutia hovorí aj o protikomunistických mítingoch, čo je naozaj možné až s odstupom štvrťstoročia, lebo rečníci na novembrových tribúnach (i dlho potom) sa nielen vyhýbali protikomunistickej rétorike, ale dokonca ostentatívne odmietali obvinenia, že sú proti socializmu, za súkromné vlastníctvo veľkých podnikov a podobne. Navyše – priamo mnohí rečníci z novembrových tribún a vo funkciách pokračujúci vysokí ústavní činitelia boli komunistami. Dodajme, že terajší bratislavský primátor, ktorého je Budaj námestníkom, bol v čase Nežnej revolúcie azda najmladším členom vrcholného výkonného orgánu Komunistickej strany Slovenska.

Teraz pristúpme k meritu veci, teda k výrazu „vysporiadať sa,“ ktorý sa do názvu a perexu možno dostal cez ČTK, ale tak či onak sa stal kľúčovým slovom vo verejnom vyjadrení Jána Budaja. V spisovnej slovenčine má dve správne podoby – vyrovnať sa (so šiestimi významovými odtienkami a navyše s možnosťou tvaru: „vyrovnať si s niekým osobné účty“) a porátať sa (s tromi významovými odtienkami, vrátane zmyslu: „zúčtovať s niekým, pomstiť sa“).

Neprináleží mi skúmať, čo presne mal na mysli Ján Budaj a čo mali na mysli profesionáli v tlačovej agentúre ČTK či v redakcii renomovaného mienkotvorného denníka (bývalého tlačového orgánu ÚV KSS), ale v spisovnej či nespisovnej forme ide o evidentný pokus nahradiť dodatočným politickým radikalizmom objektívnu historickú realitu, ktorou bola zamatová či nežná revolúcia, neodmysliteľne spätá s vytvorením vlád národného porozumenia na úrovni federácie i oboch členských republík. Režim v Československej socialistickej republike nezmenil Ján Budaj, ani nijaké vtedajšie či dnešné prejavy antikomunizmu, ale spoločné úsilie zodpovedných politikov, vrátane najvyšších predstaviteľov niekdajších mocenských štruktúr, nehovoriac o podstatnom medzinárodnom kontexte, kde dominantnú úlohu zohrali reformné kroky Sovietskeho zväzu vedeného Michailom Gorbačovom v pozícii lídra tamojšej komunistickej strany.