Jak je důležité osvěžovat si paměť

   Miroslav Válek v máji 1989 o Václavu Havlovi

   V Prahe dňa 23. 5. 1989

   Dňa 21. apríla 1989 prijalo predsedníctvo Zväzu československých spisovateľov stanovisko k protestom zahraničných kultúrnych organizácií proti odsúdeniu Václava Havla a rozhodlo zverejniť ho vo zväzovej t1ači.
   Z príčin, ktoré sú mimo rámec našej pôsobnosti, nebolo stanovisko zverejnené. Preto Vás s ním zoznamujeme touto cestou.

   Miroslav Válek, predseda Zväzu československých spisovateľov

   * * *

   Dňa 21. apríla 1989 zasadalo predsedníctvo Zväzu československých spisovateľov. Prerokovalo okrem iného protesty proti odsúdeniu Václava Havla, respektíve intervencie v jeho prospech.
   V posledných dňoch a týždňoch intervenovali na Zväze československých spisovateľov za Václava Havla tieto zahraničné kultúrne inštitúcie: Zväz spisovateľov Dánska; Zväz spisovateľov Slovinska; Zväz spisovateľov Srbska; Zväz spisovateľov Maďarska; Zväz spisovateľov Nórska; Zväz pracujúcich Tlač + papier – Nemecká spolková republika; PEN Maďarsko, Srbsko, Zväz sovietskych socialistických republík – Estónsko; Literárna spoločnosť Wellesto – Zväz sovietskych socialistických republík – Estónsko a niektoré iné menej významné kultúrne organizácie.
   Predsedníctvo Zväzu československých spisovateľov vec posúdilo a zaujalo k nej toto stanovisko: Václav Havel nebol súdený za svoju literárnu tvorbu, ani za svoje názory. Zväz československých spisovateľov nesúhlasí s jeho názormi, ale obhajuje jeho práva na ne.
   Verejné manifestovanie týchto názorov – tak ako to bolo v prípade Václava Havla za jeho organizátorskej a osobnej účasti, vyvolalo však spoločenské napätie a vedome uviedlo do nebezpečenstva množstvo – predovšetkým mladých ľudí. Tento postup nie je ani politicky, ani eticky prijateľný. Je v rozpore so zákonmi, ktoré iste možno meniť, ale kým sa to nestane, treba ich rešpektovať. Úcta k zákonom a ich dodržiavanie je základným atribútom každého právneho štátu.
   Zväz československých spisovateľov preto nemôže prevziať zodpovednosť za takéto konanie Václava Havla, ani za jeho následky, tým skôr, že Václav Havel nie je jeho členom.
   Napriek tomu Zväz československých spisovateľov dáva prednosť politickej argumentácii a dialógu pred represiami. Zvlášť zdôrazňuje potrebu prehlbovania demokracie, bez ktorej nemožno realizovať prestavbu.
   Podľa nášho názoru nie bezvýhradne nevyhnutné represie zhoršujú spoločenskú klímu, sú politicky priveľmi drahým provizóriom a vo svojom dôsledku prispievajú k popularizácii opozície.
   Z morálnych príčin nemôžeme zanedbať ani hlasy niektorých spisovateľov a členov iných umeleckých zväzov. Predovšetkým tých, ktorí nepodpísali nátlakovú „iniciatívu kultúrnych pracovníkov“ a obrátili sa so svojimi výhradami na predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov, alebo využili priestor vnútrozväzovej demokracie. Tieto hlasy pokladáme za politicky legitímne. Bez prihliadnutia k nim nemožno budovať ani udržať jednotu tvorivých zväzov.
   Je nevyhnutné sa usilovať o trpezlivý a celospoločenský dialóg a vytvoriť jeho právne garancie. K psychologickej podstate socializmu nepatrí strach, ale dôvera, pretože k socialistickej budúcnosti nevedie cesta cez konfrontácie, ani cez vyhranené krajné požiadavky, ale len cez prehlbovanie demokracie politickými prostriedkami.
   Mierou politiky je a bude v poslednej inštancii vždy človek.

Autor: MIROSLAV VÁLEK


Na všechny materiály prezentované na serveru obrys-kmen.cz se vztahuje zákon o autorských právech.
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen   (ISSN 1210-1494)