Nedá mně to, milení, nenapsat dneska cosi, co vás možná v tej Praze ode mňa spíš udiví. Píšu vám dycky o tom, co mňa a nás tu šecky dožírá. A že teho není málo, to vám nemusím opakovat. Šecko už podražilo a eště podraží, šecko, jak sa ukazuje, je ošizené, šecko stojí za starú belu. A každý z teho tu, ale už aj v rádiju a v televízi viní vládu. Žíznivému Kalúskovi by už nigde nigdo pomalu ani vodu nepodal. I dyby sa snížil pit enem čistú vodu. A zrovna tak temu ulízanému Přesčasovi a pobafavajúcemu Černokněžníkovi, těm dvom, kerý sa už aj svojim parťákom ve vládě stejně jak nám šeckým vysmívajú, jak jim celý ten jejich tyátr dovolujem.
A teďka sa podržte! Já stará baba, kerá už cosi zažila aj přežila, a na kerú je aj náš farář krátký, já sa musím tej našej, s odpuščením našej vlády zastat. Dožírá mňa, co sa jej šecko přišívá na záda. Jako dyby sa na ty záda už tak ohnuté, dalo naklast eště vícej.
Už zme to s Božkú probrali a zme tak už dvě, kerým sa zdá, že by to chtělo dat za našu vládu na mšu a snáď sa aj ve školách modlit.
Dyť ta vláda je učiněná chudera jak my. Ona sa tak enem menuje, ale, to nemožete nevidět, sama nevládne ani tolik, co dočista ožratý chlap po cestě dom svojíma nohama. Každý hledí enem na ňu, a né na tých, kerý bez milosti a slitování vládnú jej, ale sú pěkně skovaní kdesi daleko a vysoko. Dyť ona by byla ráda, dyby miliardáři a jejich banky pustili semtam chlup na špitály a starobince a školy a knížky a masti a prášky, ale može ich k temu přinutit? Jak? Može je nutit, dyž sa bojí jejich fikaných advokátov a ostrých chlapov a sudích, co sú na straně přebohatých, tak aby si mohli žit jak v žitě? Dyť sa vláda musí furt klepat strachy, aby opravdovým vládcom nepřišlo na rozum, že lepší než pustit chlup je pustit ju k vodě. Lebo by sa na to tata našla inší zebranka, ochotná zehrát ochotnickú hru a vydávat sa za vládu.
Neumijá nic než hrát to svoje ochotnické divadlo. Pravda, hřešia na to, že herec, kerý hraje vraha, nebývá vrah. Oni enem hrajú, že sú vláda, a tým pádem sa citia vyvinění a eště prahnú jak šeci herci po aplauzu. Ale sú to hrozní chudáci. Aj ten nejhorší z nich, ten falešně ustaraný komediant nad komendianty, kerý by najrači zrušil šecky penze, enem aby si fondy nahrabaly, je chudák. Eště neví, jak aj s ním vybabrajú, enem co im odvede najšpinavješí levoty. Svalia šecko nakonec na něho a on sa zastaví až na Pangáci.
Ta naša „vláda“, to sú samí ubožáci. Slúžia tak aj proto, že na jednoho každého ledaco má ta pravá moc nad něma. Nakopat im? Proč né, hrajú mezirně mizernú hru, nezaslužia si než nakopat do hader. Ale nemněli byzme ich aj politovat? To je pro komedianty jak oni tá najhorší potupa a trest.
Zandite za nima, milení, na vládu a přečtite im toto moje psaní. Že na nich vzpomínáme.
Autor: RENÁTA SLOVÁČKOVÁ
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)