Šokujúce pohľady amerického disidenta číslo jeden Noama Chomského
Vydavateľstvo Kubko - Goral tematicky zamerané predovšetkým na problematiku slovensko-maďarských vzťahov, otázky vytvárania inštitucionálnej bázy slovenskej štátnosti a osudy slovenských menšín v zahraničí sa v 91. a 92. publikácii edície Porozumenie (Július Handžárik, Noam Chomsky, Allan Gould, Norman Finkelstein...) Mária Sepešiová: POHĽADY ZVNÚTRA a Noam Chomsky: POHĽADY ZVNÚTRA II sústreďuje na analýzu vnútornej a najmä zahraničnej politiky rozhodujúcej veľmoci súčasného sveta, pričom ťažisko prezentovaných postrehov spočíva v kritických názoroch amerického disidenta číslo jeden Noama Chomskeho.
Hneď úvodom treba konštatovať, že nekonvenčné náhľady a fakty spravidla zamlčiavané informačným priemyslom si zachovávajú vysoký stupeň gnozeologickej hodnoty i čitateľskej príťažlivosti napriek niektorým nedostatkom v rovine vydavateľského spracovania. Doslov Júliusa Handžárika k druhej publikácii zodpovedá jeho predslovu k prvej publikácii, vrátane predstavenia štyroch autorov, hoci Pohľady zvnútra II uvádzajú už iba príspevky jedného z nich - rozhovory s Noamom Chomskym. Handžárik sa nevyhol ani opakovanej chybe v latinskom citáte, ktorý má správne znieť: "de omnibus est dubitandum" (o všetkom treba pochybovať), pričom nejde - ako uvádza - o rímsku filozofickú zásadu, ale o výrok gréckeho filozofa Aristotela. Rozkolísaná je štylistická a gramatická kvalita prekladov, ako aj ich redakčná apretácia s množstvom bežných a zvyčajných prehreškov - nadužívanie ukazovacích zámien, používanie výrazu "kedy" tam, kde má byť "keď", nesprávne používanie i nepoužívanie medzier. V záujme objektívnosti treba poznamenať, že s týmito rušivými javmi sa, bohužiaľ, možno v súčasnosti stretnúť v dielach mnohých uznávaných autorov i vydavateľstiev. Prvá publikácia uvádza zvláštne (ne)ukončený rozhovor s Noamom Chomskych, ktorý aj s pokračovaním obsahuje druhá publikácia.
Pozrime sa však na strhujúcu podstatu mimoriadnych intelektuálnych výkonov Noama Chomskeho. Popredný americký mysliteľ upozorňuje na fakty, ktoré hovoria samy za seba a ktoré od základov spochybňujú starostlivo pestovaný demokratický imidž USA. Konštatuje, že politiku Spojených štátov amerických po 2. svetovej najmä vo vzťahu k Sovietskemu zväzu a východnej Európe charakterizuje prevzatie výzvedných sietí nacistického generála Reinharda Gehlena, ktorý viedol Hitlerov elitný spravodajský útvar Cudzie armády - Východ a ktorý bol neskôr prezidentom západonemeckej rozviedky až do roku 1968. Globálnu pozíciu USA vyjadruje citát z medzičasom už odtajneného strategického dokumentu americkej vlády, ktorý pochádza z roku 1948 a ktorý expressis verbis uvádza: "...nám patrí okolo 50 % svetového bohatstva, a pritom máme iba 6,3 % obyvateľstva... Mali by sme prestať hovoriť o takých hmlistých a nerealistických cieľoch, akými sú ľudské práva, zvyšovanie životnej úrovne a demokratizácia. Nie je ďaleko deň, keď sa budeme musieť zaoberať priamočiarymi mocenskými konceptmi. Čím menej potom budeme zaťažení idealistickými sloganmi, tým lepšie".
Noam Chomsky racionálnym pohľadom na dostupné historické pramene a evidentnú spoločenskú prax dospieva k neradostnému zisteniu, že každá moc bez ohľadu na prívlastky, ktoré používa, v podstate vedie občiansku vojnu proti vlastným obyvateľom, pričom na vlastnom území dáva prednosť propagandistickým metódam vymývania mozgov (brain washing), odpútavaniu pozornosti od reálnych problémov a faktickej neúčasti občanov na rozhodovacích procesoch vyvolávaním pocitu ohrozenia, vytváraním obrazu nepriateľa, podnecovaním vojnovej hystérie a modelovaním verejnej mienky v prospech záujmov kľúčových kapitálových skupín. Politika USA vo vzťahu k iným krajinám je založená na princípe výpalníctva - ako vojenská superveľmoc vyberá za "ochranu" prakticky na celom svete poplatky, v Latinskej Amerike prostredníctvom otvorených diktátorských proamerických režimov, v iných častiach planéty prostredníctvom podriadených regionálnych mocností. Úlohu bývalého sovietskeho bloku autor hodnotí ako mocenskú inštrumentalizáciu ľudových sociálnych pohybov a zadržiavanie americkej expanzie, ktorej po skončení studenej vojny a rozpade sovietskeho impéria už nestoja v ceste vlastne nijaké neprekonateľné prekážky. Osud východnej Európy s relatívne vysokým východiskovým štandardom sociálnych istôt, zdravotného zabezpečenia a vzdelania obyvateľstva autor vidí v postupnej transformácii na úroveň tretieho sveta s funkciou kolónií najmä vo vzťahu k Nemecku ako regionálnej mocnosti ovládanej USA.
Takzvané komunistické nebezpečenstvo autor posudzuje ako potrebu urýchlene eliminovať potenciálne nevhodný príklad usporiadania spoločenských pomerov. Napríklad Kuba, proti ktorej USA vedú niekoľko desaťročí teroristickú vojnu, vrátane opakovaných pokusov o inváziu, prevraty a atentáty, predstavuje jedinú výnimku v Latinskej Amerike, pretože v školstve a zdravotníctve dosahuje západný štandard. V iných krajinách tohto regiónu boli podobné sociálne experimenty v zárodku potlačené fašistickými metódami v réžii USA. Podľa americkej bezpečnostnej služby dodal bývalý Sovietsky zväz v 70. rokoch do východnej Európy okolo 80 miliárd dolárov. V rokoch 1982-87 sa z Latinskej Ameriky oficiálne premiestnil do najvyspelejších krajín sveta zisk vo výške 150 miliárd dolárov, pričom podľa odhadu New York Times ide spolu s ilegálnymi ziskami a skrytými transakciami o sumu až 700 miliárd. A to je len nepatrný zlomok mimoriadne zaujímavých údajov a tém, ktoré slovenským čitateľom prinášajú publikácie Pohľady zvnútra a Pohľady zvnútra II.
Noam Chomsky verejnosť nielen deprimuje zbavovaním ilúzií o svete, ale dáva mu aj určitú nádej, ktorú načrtáva v možnostiach sústavného štúdia, zvyšovania vzdelania, prekonávania spoločenskej apatie, prebúdzania organizovanej občianskej angažovanosti čo najširšieho okruhu ľudí atď. O efektivite podobných úsilí môžeme mať na základe autentických skúseností z obdobia praktického socializmu na rozdiel od Američana Noama Chomského oprávnené pochybnosti, najmä ak vezmeme do úvahy, ako sa pod vplyvom prepracovaných metód psychologického pôsobenia západnej proveniencie obyvatelia východného bloku ľahko vzdali sociálnych vymožeností a istôt a ako rýchlo podľahli ilúziám o rovnosti šancí a o všeobecnom blahobyte pre všetkých a pre každého. Chomsky si zasa na pozadí amerických reálií uvedomuje, že potenciál na reálnu zmenu svetovej politiky sa nachádza napríklad v polovici až dvoch tretinách obyvateľov USA, ktorí nevyužívajú svoje volebné právo, pretože sa necítia byť súčasťou amerického politického systému.
Rozdiely v skúsenostných zázemiach badať aj v súvislosti s inými otázkami. Chomsky sa okrem iného veľmi dôrazne ohradzuje proti politike sionistickej organizácie v USA, ktorá má prednostný záujem na osídľovaní Palestíny a nelobuje napríklad za prijatie židovských utečencov z európskej časti Ruska, ktorí chcú ísť do Spojených štátov, čo hodnotí ako skutočnosť, že títo ľudia nedostávajú šancu. Fakt je, že o rovnakú šancu môžu mať záujem aj milióny Rómov, Slovákov, Čechov, Maďarov, Ukrajincov, Rusov, Albáncov a ktokoľvek ďalší, takže by sme napokon logicky dospeli s okrídlenému, ale nezmyselnému sloganu: Všetci do Ameriky!
Moderná politológia si iste aj vďaka Noamovi Chomskému čoraz zreteľnejšie uvedomuje a verejne to aj pripúšťa, že pojem demokracia, teda ľudovláda sa používa na označenie systému, v ktorom nevládne ľud, ale politické elity, reprezentujúce záujmy kľúčových kapitálových formácií. Z hľadiska našej historickej empírie medzi zodpovednosťou súčasných mocenských elít a poslaním niekdajšieho spoločenského predvoja sotva možno vidieť zásadnejší rozdiel. Z tohto pohľadu je pre nás kľúčovým problémom ustavičná diskontinuita kritérií a narúšanie aplikovaných rozvojových programov nanútenými zmenami systémových podmienok a pravidiel.
Autor: Pavol Janík
Jakékoliv jejich další šíření či využití bez výslovného souhlasu redakce nebo autora je zakázáno.
(c) 2001-2014 Obrys-Kmen (ISSN 1210-1494)