Je známe, ale málo pripomínané, že Karol Marx sa hneval, keď ho nazývali marxistom. Nie z ješitnosti, ale preto, že pod pojmom „marxizmus“ sa vyskytovali všelijaké podivnosti, na míle vzdialené jeho myšlienkam a predstavám. Friedrich Engels to dôrazne pripomenul v liste Conradovi Schmidtovi z 5. augusta 1890. Tu je niekoľko jeho pozornosť si zasluhujúcich slov: „Móricko je nebezpečný priateľ. Aj materialistické poňatie dejín má dnes mnohých takých priateľov, ktorí si ho berú za zámienku neštudovať dejiny.“ Celkom tak, ako povedal Marx o francúzskych „marxistoch“ z konca sedemdesiatych rokov: „Tout ce que je sais, c`est que je ne suis pas marxiste.“ (Viem len toľko, že ja nie som marxista.)
   NA VYSVETLENIE TREBA UVIESŤ, ŽE TEN NEBEZPEČNÝ PRIATEĽ - „PRIATEĽ“ A „NEBEZPEČNÝ“ - TO SI VYŽADUJE DVOJITÉ PODČIARKNUTIE, SA MENOVAL MORITZ WIRTH A NAPÍSAL NOTICKU O JEDNEJ KNIHE. KNIHA ANI TO, ČO M. WIRTH NAPÍSAL, SA ENGELSOVI NEPÁČILO. PRÁVE TAKÝMI NEBEZPEČNÝMI PRIATEĽMI SA V ĎALŠEJ HISTÓRII STALI MNOHÍ, PREMNOHÍ „MARXISTI“, KTORÍ S PREVEĽKOU HORLIVOSŤOU MRAČNAMI A KÚDOLOM „MARXISTICKEJ“ IDEOLÓGIE NAČISTO ZAHMLILI, SKOMOLILI, SKOMPLIKOVALI JEDNODUCHÉ MARXOVE A ENGELSOVE MYŠLIENKY, ODPORÚČANIA, ALE AJ VAROVANIA. TROCHU SA BOJÍM, ABY SME SA V SÚČASNÝCH DISKUSIÁCH NEVRÁTILI K ROZLIČNÝM „MARXIZMOM“, KTORÝCH AJ TAK VZNIKLO NERÁTANE, NAMIESTO K SAMÉMU MARXOVI.
   Diskutuje sa o príčinách neúspechu pokusu o utvorenie socialistického spoločenského zriadenia. Jedni hovoria o zrade a zradcoch, druhí o spoločnom sprisahaní tajných služieb, tretí sa boja, aby sme „neukrižovali“ budúci socializmus, štvrtí mlčia, nechcú analyzovať minulosť a preto sa ani neodvažujú povedať slovo o budúcnosti, ktoré by bolo nielen jasné, ale aj dôveryhodné. Áno, pokus o socializmus skrachoval, ale doteraz som sa nestretol s otázkou, či tou najzákladnejšou príčinou tohto historického javu (toho nezdaru) nebol sám začiatok. Jedna z matematických poučiek hovorí, že ak je premisa zlá, konečný výsledok nemôže byť dobrý. Socializmus znamená zmenu spoločenskej formácie, nahradenie kapitalizmu niečím iným, protikladným kapitalizmu. Čiže kapitalizmus by musel, obrazne povedané, zahynúť, odumrieť. Tu mi nezostáva iné, len siahnuť priamo k Marxovi, ktorý v Predslove Ku kritike politickej ekonómie tvrdí toto: „Spoločenská formácia nikdy nezaniká skôr, ako sa rozvinú všetky výrobné sily, pre ktoré je v nej dosť miesta, a nové, vyššie výrobné vzťahy nikdy nenastúpia skôr, ako sa zrodia materiálne podmienky ich existencie v lone samej starej spoločnosti.“
   KAROL MARX NEBOL PROROK, ANI NEBOL OBDARENÝ NEJAKÝMI NADPRIRODZENÝMI ZJAVENIAMI, LEN JEDNODUCHO ŠTUDOVAL DEJINY, S OSOBITNÝM DÔRAZOM NA DEJINY EKONOMICKÉHO VÝVOJA ĽUDSKÝCH SPOLOČENSTIEV. TOTO ŠTÚDIUM HO PRIVIEDLO K VYSLOVENIU TAKÝCH ZÁVEROV, AKÉ OBSAHUJE UVEDENÝ CITÁT.
   Teraz si už len musíme (ak, pravda, chceme) položiť otázku: vyčerpal už kapitalizmus všetky možnosti rozvoja výrobných síl, a vznikli už v jeho lone materiálne podmienky pre nastolenie nových, vyšších výrobných vzťahov? Ak na takto položenú otázku odpovieme záporne, a to asi odpovieme, potom sa musíme pýtať, či v tom roku 1917 bola alebo mohla byť situácia vhodnejšia ako je dnes. Chybná premisa položila asi základ mnohého toho zlého, čo potom nasledovalo, dalo by sa povedať priam zákonite. Kapitalizmus má pred sebou ešte mnoho „práce“, kým vyčerpá svoje možnosti a kým utvorí materiálne, ale aj duchovné (vedomostné) prostriedky a podmienky na historickú zmenu.

   JÚLIUS KRAJČÍ, BRATISLAVA

[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK  |  NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK  |  NÁVRAT NA OBSAH  |  FORMÁTUJ PRO TISK ]