CO S ČESKOU TELEVIZÍ?
Objektivní a vyvážené zpravodajství v České televizi je iluze. Systém, v jakém tato televize funguje, ať už mu říkáme veřejnoprávní, anebo státoprávní, to nedovoluje. Vždycky se tu vytvoří skupina, která se vymkne kontrole a ta potom za cizí, neboli státní peníze začne hlásat vlastní, neboli politicky menšinové názory.
Autor: Vladimír Přibský
POEZIE
Michal Černík
BYŤ TEKELYOVOU JE ÚŽASNÉ
Súčasná etapa civilizačného vývoja sama seba s obľubou charakterizuje ako najdokonalejší možný model usporiadania spoločenských vzťahov, pričom podobné myšlienky radi, ochotne a oduševnene šíria predovšetkým tí, ktorí sú vždy pripravení bezmyšlienkovite opakovať akékoľvek nezmysly. Po hercoch prevzali ich štafetu najmä televízni hlásatelia a moderátori.
Autor: Pavol Janík
PORNOGRAFIE JAKO UMĚLECKÝ AKT
MALÉ DĚJINY PORNOGRAFIE, tak zní titul antologie sytě erotických textů sestavené a komentované autorem, jenz se kryje pseudonymem Václav Spán a jemuž je doména erotiky velmi blízká (vydalo nakladatelství Adonai, Praha 2001).
Autor: amk
OSUDY BÁJEČNÝCH ČECHŮ
Jako člověk, který prožil svůj aktivní věk v zařazení strojaře a byl ve styku s lidmi tvořícími v plzeňské Škodovce obráběcí stroje, skláním své šediny před knížkou žurnalisty a dobrodruha Slavomíra Pejčocha-Ravika i navzdory tomu, že kniha na své vydání čekala 35 let... Knížka rozhovorů pod názvem ZAPOMENUTÉ OSUDY
Autor: František Dostál
PROHLÁŠENÍ UNIE ČESKÝCH SPISOVATELŮ
Náš tisk, až na několik výjimek, přestal být český a nezávislý
Autor: Unie českých spisovatelů
VULGÁRNOST NA ŠTÍTĚ...
Slovo MRDAT si zvolil jako název básnické sbírky (vydal TORST) František Dryje. Autor vychází z toho, ze tento slovesný tvar označil básník Vítězslav Nezval za slovo »diamantové, tvrdé, průsvitné, klasické«.
Autor: Karel Aksamit
KLÁŠTERNÍ BOBŘÍK MLČENÍ - ŽÁDNÁ LÁCE
Letošní první číslo časopisu Architekt slovem a výkresy zobrazilo plány rekonstrukce a nostavby polorozbořeného objektu v Novém Dvoře u Dobré Vody v západních Čechách.
Autor: ih
CHLÉB NÁŠ ... ANEB BÍDA NENÍ
Matka mě učila, že chléb je Boží dar, že plýtvání chlebem je veliký hřích, a že to platí stejnou měrou pro všechny, pro věřící i pro ty, kteří v Boha nevěří. Od to doby uplynulo padesát let. Téměř vše se změnilo. K lepšímu nebo k horšímu, takový je svět. Jsem ale přesvědčen, že mnohé mámy i dnes učí své děti stejným způsobem. Lhostejno, zdůrazňují-li při tom více boží dar nebo nutnost práce, ze které chléb vzejde. Když je takové naučení opřené o rozvážnost a prozřetelnost, stejně se vše v jeho obsahu propojí a trvalá moudrost nic nepozbude ze svého významu.
Autor: Jan Dočekal