Tak sem, milení, počítala, že Vám budu psat už na Vánoce, a vidíte, jak to chodí. Eště ráno to vypadalo na pěkný deň, a potem sa spustil dýšč a leje jak na potopu, doma je šecko jaktak poklizené, ven sa nedá a tak sedám k papíru. Před chvílú odešla Božka, stavila sa tu, esli si prý pamatuju tu děvčicu, co chtěla, aby mladí přemlúvali staré volit, co je po chuti jí a co donde k duhu jejím kamarádom. Šak sem Vám o tem aj napsala. Tak zrovna tá, ukázala mi Božka v čemsi (synovec Olin temu říká plátek Pátek), tá teď leze teď ke křížku, dyš vidí, jakým firmám poslúžila a co si o ní myslia lidi, kerých si dycky považovala. A vymlúvá sa, že sa jej názory menia každých pět minút a že přeci má člověk svobodné právo menit názor; eštěže né právo nesvobodné! A ide rázně aj do sebe, počítá aj sebe mezi tech rozmýšlajúcích, jak a keho okabátit – no ona řekla „očůrat“. Jeden aby ju olitoval, jak to má těžké, povidám Božce, dyť by sa tá chudera nejračí zavděčila šeckým. - A tech, kerým mladí namluvili, keho volit, a teď vidia, co sa na ně valí, co majú ze svého mála přispívat na penze bohatým, a co tech, co im nadrobila, podívala sa na mňa Božka, tech nelituješ, pro tech nezaplačeš? Tech obalamucených? Tamtá sa otřepe a podruhé zas vymení názor a oklame zasej, a potem sa bude vymlúvat zas a dokolečka dokola. Že ona nic, že ona né muzikant, ale hérečka, která to šecko a ze šeckýma hraje, ale nepoví, že bez starosti o nich; tá sa stará enem o sebe. Najlepší bývá na koncu, ukázala mi Božka konec teho plkání jak pokání. Tá povedená Isska tam radí, a to sem si opsala aj pro Vás do písmena: nejdůležitější je vytvořit si kolem sebe dobrou smečku.“ Tá má svoju smečku dávno. A už sa zas chystá na tetřevy? Na tetřevy, co sa dajú tak lehko lapit? No, žite si tam u Vás v tej Praze blaze!
Autor: RENÁTA SLOVÁČKOVÁ
[ PŘEDCHOZÍ ČLÁNEK | NÁSLEDUJÍCÍ ČLÁNEK | NÁVRAT NA OBSAH | FORMÁTUJ PRO TISK ] |